|
Veľkonočný vander -
Bukovské hory/Poloniny/
13.-17.4.2017 |
|
|
| Keď sme boli v Bukovských horách už po tretí krát, tak sa naše Závlčanske ženy opýtali, že kedy ich tam medzi tie medvede a vlky zoberieme. A tak deň pred Veľkonočnými sviatkami nastupujeme do aut Buťka, Láďo, Gitka, Sivko, Táňa, Pacho, Maťka, Laurika, Francúz, Magister a ja, aby sme sa vydali na skoro 400 km cestu do Osadného, skoro celkom na východe Slovenska. |
|
Cestou nám aj pršalo, nevypadalo to najlepšie, ale nám to na nálade neubralo, veď sme už niekoľko krát brázdili Fatru v daždi. Počasie hlásili všelijaké a tak sme hneď na druhý deň zdolali Kremenec z Novej Sedlice. Jeho výška je 1221 metrov, je to najvýchodnejší bod Slovenska. Stretajú sa tam hranice Slovenska, Poľska a Ukrajiny. Najkrajšie je ísť naň zo Sedlice cez Stužický prales, kde je príroda zachovaná a nachádza sa tu veľa obrovských jedlí, platanov a dubov. Staré stromy sú popadané a nechané napospas prírode. Medveďov sme sa nebáli, lebo bol piatok-sviatok a ani oni vtedy, že vraj mäso nejedia. |
|
| Navštívili sme kryptu pod kostolom v Osadnom, ktorá je hlboká 10 m a je naplnená pozostatkami padlých vojakov z 1 sv.vojny. Podvečer sme si trochu zahrali v miestnej krčme. Krčma sa naplnila a veru sa aj tancovalo. |
|
|
| Krčmár Boris vravel, že takéto niečo zažije tak dva krát do roka. Na ďalší deň sme šli cez prírodnú rezerváciu Udava na chatu Bálnica v Poľských Bieščadoch pozrieť kamaráta chatára. Raz sme tu spali v zime s kamarátmi z Večných vlkov. |
|
Oni boli stopovať vlkov a mi sme sa len tak túlali po krásnej zasneženej prírode. Na ďalší deň sme sa moc domov neponáhľali a tak sme cestou navštívili Dukelský priesmyk a Údolie smrti. Takto som strávil pár dni voľna so super kamarátmi. Pitkin/T.S.Závlčanci/ |
|
|
|
|
foto a
článok
poslal
T.S.Pitkin
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
© 2017 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|
