AhojAhoj 2017 - Výšlap na Vysokú

I. výšlap OZ Priatelia lesa

Členovia OZ Priatelia lesa, ktoré združujú 6 trampských osád v Modre a okolí (T. O. Čierny Medveď, T. O. Geronimo, T. O. Biela Hviezda, T. O. Pavučina, T. O. Manitoba a T. O. Brezička.) sa rozhodli založiť novú tradíciu výšlapov – s dvoma termínmi – jarným, ktorý sa bude konať vždy posledný aprílový víkend a jesenným, ktorý je stanovený na posledný októbrový víkend. Za cieľ prvého výšlapu, (ktorý sa konal v sobotu 29. apríla 2017) sme si vybrali druhý najvyšší vrch v Malých Karpatoch – Vysokú - (754 m n.m.), ktorá býva často označovaná za najkrajší vrch v Karpatoch s úchvatnými panoramatickými výhľadmi. Tento

kopec je zaujímavý najmä tým, že má tiahly hrebeň, čo spôsobuje, že kopec sa javí z každej strany tvarovo odlišný. Zo severu a juhu sa podobá na príkru homoľu, z východnej strany zase vyzerá ako členitý skalnatý chrbát, lemovaný strmými zrázmi. Ako to už býva zvykom v apríli počasie bolo skutočne bláznivé – dva dni pred očakávaným dňom „D“ husto pršalo a vyzeralo to tak, že prvý jarný výšlap bude zároveň skúškou odvahy ako prejsť na vrchol a ostať pritom aspoň čiastočne suchý. Ale našťastie existujú nórski meteorológovia, (www.yr.no) ktorí na rozdiel od tých ,našich, predpovedali na sobotu krásne, slnečné aj keď

chladné počasie s teplotou do 12 C čo je ale ideálne na výšlap. Preto som ani ja nelenil a už zbalený pršiplášť som preventívne z batoha vybalil. V to sobotné ráno som vstával dosť skoro, okolo piatej a pohľad na oblohu dával tušiť, že sme sa k prírode vždy dobre správali, a teda poslúchali a slnečné lúče nás preto neminú. Tesne pred deviatou už spolu s Koníkom, kamarátom Kinťom, jeho ženou Zuzkou a synom Karčim-Švábom kotvíme na parkovisku, kde už čakajú prví kamaráti z Trnavy – Loko, Babulo a Kaki a tiež osadník Ondro z T. O. Brezička. Presne o deviatej prichádza autobus z Bratislavy a z neho vystupujú ďalší kamaráti – Jahody, Johny-5tka, (oslávenec narodenín so zlatou borovičkou) Bocho, Anti z T. O. Salamander, a tiež kamaráti z Pezinka: Víťo, Milka, Martina a Ďábel a mnoho ďalších. Po tradičnom zvítaní zalomením palcov a ponúkaní osvieženia od výmyslu sveta sa podujal kamarát Bocho z Trnavy že nám ukáže ako sa zapaľuje

slávnostný oheň, čo sa mu za pomoci dvoch horiacich paličiek podarilo a to tak, že na asfalte okrem tmavej šmuhy neostala po ohníku žiadna stopa. Veru, pekný kúzelník je tento Bocho, musíme sa od neho všetci učiť. Dali sme ešte nedochvíľnym kamarátom 15 akademických minút a následne sme spolu s Kinťom zavelili k odchodu. Trasa nášho pochodu viedla mimo značky, popri huncokárskom cintoríne, kde sa nachádzajú veľmi staré hroby (aj napr. z roku 1800). Celé toto miesto s prekrásnymi opravenými drevenými krížmi má zvláštnu, až mrazivú atmosféru. My ale pokračujeme ďalej a po prejdení parkoviska a rampy, ktorá ohraničuje vstup do mestských lesov po vynovenej asfaltke cez

dubovo-bukové lesy šlapeme až pod búdu Biela Hviezda, kde nás už čakal osadník Janči, ktorý po nevyspatej noci čakal túžobne na niečo tekuté – teda čaj, ktorý mu doniesol Koník na jeho požiadanie. Janči nakoniec podľahol prehováraniu a povedal, že príde na lúku pod Vysokú na bajku za nami. Po krátkej prestávke sme v svižnom tempe došlapali k rúbanisku, kde sme absolvovali krátku oddychovú prestávku na doplnenie energie zajedením domácich pochúťok a tiež krátkym osviežením v podobe Lokovej horcovice, ktorá padla veľmi vhod. Po príchode na Hubalovú (534,8 m.n.m.) sa jedna skupina na čele s Kinťom vydala na lúku k osade T. O. Vysoká a my odvážnejší sme od Hubalovej pokračovali po červenej značke na Panské Uhliská. (600

m.n.m.) Prebudená jarná malokarpatská príroda, štebot vtákov a krásne počasie nás povzbudzovali v našom výstupe, ktorý sa od Uhlísk (po modrej značke) po krátkom klesaní zmenil a začal sa skutočný boj o

Na Vysokej

vrchol Vysokej. Niektorí účastníci začali čiastočne zaostávať a rozmočený terén dával tušiť, že výstup nebude až taký jednoduchý ako sa spočiatku zdal. Cez lány ešte stále nerozkvitnutého medvedieho cesnaku okolo dutého stromu, ktorý bol pomenovaný na telefónnu búdku, (alebo drevený toi-toi)  sme sa konečne vyštverali na vrchol – najprv minieme starú zhrdzavenú oceľovú vežu, ktorá kedysi slúžila k navigácii letovej prevádzky a svoje batohy pokladáme blízko dreveného krížu, ktorý tvorí dominantu vrcholu. Náročný výstup nás odmenil krásnymi výhľadmi hlavne na Malé Karpaty, Záhorskú nížinu, pričom v diaľke možno zazrieť aj jemné kontúry Bielych Karpát. Výrazná výšková prevaha a ostro skolené strmé svahy sú typickými znakmi vrchu Vysoká. Územie tohto vrchu tvorí od roku 1988 chránenú oblasť s rozlohou 805.300 m2 - Prírodnú rezerváciu Vysoká s najprísnejším 5. stupňom ochrany. Hrebeň Vysokej je typický výraznými skalnými bralami, ktoré sú na svojom juhovýchodnom okraji ostro ukončené strmými zrázmi, prevismi a vysokými skalnými stenami. Nasledujú podania rúk s kamarátmi, ktorý prišli z opačnej strany od lúky pod Vysokou a obligatórne spoločné foto, pre istotu zvečnené viacerými aparátmi,

veď jeden nevie... Ale to už Babulo dáva znamenie k odchodu a navrhuje aby sme šli dole po modrej značke a potom po zvážnici mimo značky, smerom späť na Hubalovú. Ono sa to ľahko povie, ale o to ťažšie zrealizuje. Premočená zem, prudké klesanie viacerých kamarátov prinútili ísť doslovne štvornožky a ani to nepomáhalo.

Čo pomohlo, to bolo podanie rúk a už sme všetci šťastne celí, na zvážnici a mierime späť k Hubalovej. Čas sa približuje k tretej hodine a od Hubalovej jedna partia mieri cez Čermákovú lúku po červenej značke k cieľu do penziónu Huncokár.

Na Čermáčke (590 m.n.m.) si dopĺňame zásoby vody zo studničky a o pol piatej sa usádzame v penzióne Huncokár, kde nás čakajú ďalší kamaráti z Trnavy – Šmrxo, s Jarmilkou, Strapec s boľavým palcom a s dcérku Milkou. Za zvukov viacerých gitár, bendža spievame trampské evergreeny a zároveň si pochutnáme na vynikajúcej pečenej klobáske. Prach z ciest, ktorý sa usadil na hrdlách zvlažíme čapovaným Bernardom, rozdáme pamätné listy, krásne drevené upomienkové camrátka od kamaráta Kinťa a ešte dlho do večera debatujeme o vydarenej akcii. Záverom zostáva iba tešiť sa na ďalší jesenný výšlap s dobrou partiou kamarátov.
Kamarát Arťo, predseda OZ Priatelia lesa.

foto a článok poslal Arťo
(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024