AhojAhoj 2018 -I. Jarný výšlap OZ Priatelia lesa

Apríl
2018

I. Jarný výšlap OZ Priatelia lesa

Členovia OZ Priatelia lesa, ktoré združujú 6 trampských osád v Modre a okolí (T. O. Čierny Medveď, T. O. Geronimo, T. O. Biela Hviezda, T. O. Pavučina, T. O. Manitoba a T. O. Brezička) sa po úspešnom minuloročnom štarte rozhodli pokračovať v II. ročníku šlapákov po Malých Karpatoch – tentoraz po trase – Pinnelova nemocnica-Stupy-Sedláčkov jarok-Rybníček-Zbojnícke-Čermáčka-Zochova chata-Tisové skaly-Zámčisko-Harmónia s cieľom v obľúbenom Sandra bare.

Vzhľadom ku skutočnosti, že tento rok sa opäť jar nekonala a skočili sme rovnými nohami do teplého letného počasia, v ktorom je už všetko rozkvitnuté a zazelenané, rátali sme s tým, že počasie vyjde a veru nebesia boli k nám opäť naklonené. Ráno pofukoval mierny vetrík a krásna slnečná obloha dávala tušiť, že prechádzka prírodou bude vskutku príjemná. Tak sa teda okolo pol ôsmej Arťo a Koník, (D.T.S Zálesák)organizačné duše tohto podujatia vybrali k busu, v ktorom už bol usadený kamarát Siux z T. O. Ascalona. Po krátkych pozdravoch a občerstvení u Jeleňa na námestí v Pezinku sme sa ďalším busom spolu s kamarátmi z Trnavy /Loko a Regi/ a kamarátom Peťom z Pezinka dali vyviezť trošku vyššie k bývalej KPL

– nazvanej tiež slangovo tančiareň, jašáreň, cajlove vary alebo výbrus. Je toľko vtipov o tejto ustanovizni, že by sme tým zabrali ďalších desať strán textu, čo ale nechceme. Po vystúpení z prostriedku hromadnej prepravy nás tu už čakali ďalší kamaráti a kamarátky – Miky, Brník a postupne sa pridávali ďalší až sa celkový počet ustálil na 22 duší. Čakali sme nás príde viacej, ale aspoň sa nás menej stratí, že áno... Arťo zavelil vpred a vydal sa smerom po banskom chodníku poza areál KPL /z taktických aj praktických dôvodov/. Po 500 m, ale zdesene zistil, že minul odbočku a tak sa celá partia musela spúšťať strmákom dolu k tečúcemu potoku a rozkvitnutému medvediemu cesnaku, ktorý je podľa posledných rozborov silne toxický.

Minuloročné pesto však chutilo, prežili sme v zdraví a tak sme v pohodovom tempe dopracovali k prvej tabuli označujúcej jednu zo zastávok banského náučného chodníka, kde sme podaktorí dočítali, že Pinelova nemocnica vznikla z priestorov a budov pôvodných železitých kúpeľov. Kto nestihol prečítať, kukne si zvyšné info na googli, pretože náš šlapák pokračoval smerom k horárni Sirková po žltej značke. Pri horárni sme si prezreli strážcu tunajšej usadlosti psíka a upozorňujúcu tabuľu, že pozor nehladiť, kto by to ale v takom horku robil?

Krásne lesné tône a majestátne buky a všade rozkvitnutá flóra nás nútili ísť vpred. Vzhľadom na stále sa zvyšujúce teploty, sme samozrejme pri ďalšej zástavke museli doplniť tekutiny – kamarát Loko nás ponúkol tradičným horcom, kto ho nechcel ten sa mohol povzbudiť slivovičkou alt. zubrovkou od kamarátky Marty. Vždy hovorím, že pitný režim je nutné na výšlapoch dodržiavať aby sa partia utužila a nohy toľko neboleli.Neviem či to pomáha ale po prechode pod bývalé odkalisko cez areál Rudných baní sme mierili do chatovej oblasti Stupy. Tam sa na nachádza aj známy flek pezinských trampov Blatina, kde ponad statné smreky vyčúhal z diaľky viditeľný totem.

Plížením plazením vpred popri ranči Ivana L. /alebo iného zemepána/ sme sa dostali až k túžobnej diaľnici – no teda objektívne – ceste smerom na Babu. Ktosi ironicky podotkol, že či ideme jazdiť závody do vrchu, tie síce nie ale beh cez cestu, kde máloktorý slovenský vodič brzdí sme sa z ľavej strany dostali na tú správnu, a skutočná romantika a dobrodružstvo sa mohla začať. Arťo takticky počkal všetkých s vyplazenými jazykmi dobehnuvších milovníkov voľného pobytu v prírode a vyriekol pamätnú vetu: „Takže tu náš výšlap začína odtiaľto to bude iba stupák a tak za 22 kiláčikov budeme v cieli“.

Toto zrejme niektorí jedinci niesli ťažšie a tak sme si dali oddych pri studničke za Sedláčkovým járkom už o pár minút. Kto má rád prírodne suché víno, extra dry, nazvané Zelený muškátel, ten si ho mohol vychutnať, pretože 0.1 g cukru to nie je žiadna kalorická bomba, ale veltlín charakterizuje práve vôňa lúčnych kvetín typická pre túto odrodu. Po krátkej občerstvovacej prestávke sme dorazili k horárni Rybníček a odtiaľ to už bola iba selanka – s prevýšením 300 m – po žltej značke sme sa tiahlym kopcom vydali smerom k ďalšiemu medzibodu našej trasy – nazvaného ako Zbojnícke, kde sa vždy nachádzajú hromady dreva. Zbojnícke tiež tvorí pomyslenú hranicu medzi modranskými lesmi a štátnymi lesmi.

Rozdiel v rúbaní a pribúdajúcich čistinkách ale nie je žiaden, takže lesy vyzerajú dosť rovnako,Po usadení a obligatórnych fotečkách Arťovi zvoní telefón, nie nevolá mu Trump ale iba Siux, ktorý sa pýta, že kde ste? Že na Zbojníckom hovorím mu, no ale ja poznám inú trasu ... Ja na to OK počkáme Vás, po 45 minútach sa z lesa objavili v smere od Pezinka štyri postavy vedené Siuxom, ktorý bol viditeľne dezorientovaný ale zároveň rád, že vidí tie isté tváre čo ráno pred „Pinnelkou“. Od Zbojníckeho sme sa vydali na Čermáčku, pričom sme sa kochali nádhernými výhľadmi na malokarpatské končiare, ktoré boli odeté v krásnom zelenom šate.

Pofukoval mierny vetrík a teplota sa blížila k 23 °C, takže kto si zobral tričko a kraťasy ten neľutoval. Ovlaženie v studničke, nabratie vody a už sa rútime našimi známymi cestičkami tentoraz po žltej na Panský dom, odtiaľ po asfaltke ponad naše skryté búdky, pod hvezdáreň a Tisové skaly k poslednému bodu našej trasy – keltskému hradisku Zámčisko.

Na Zámčisku, na ktoré dorazíme krátko pred pol štvrtou cez krásne machom obrastené skaly, si dáme posledné skupinové foto, pokocháme sa pohľadom na krásne mestečko Modru, ktoré Arťo vtipne okomentoval: „Krásne mesto, len keby tam aj normálni ľudia žili“. Strmým kopcom sa po vlastných nohách cítiac už miernu únavu dostaneme až k bývalej strelnici v Harmónii. A odtiaľ je to už brnkačka – poza KPŠku cez mostík, kde nás čaká usmiaty Milan Peško, majiteľ Sandra baru naživo a osobne. Koník, Arťo za výdatnej pomoci Peťa rozdajú placky a pamätné listy. Zvítajú sa s už príchodzími kamarátmi z Trnavy, ktorí sa postarali o skvelú hudobnú zábavu – teda konkrétno: Strapec, Bombiš, Loko a mnohí ďalší.

Pochutnávajúc si na vynikajúcom bravčovom gulášiku, ktorý bolo treba rozriediť 11stkou Karpát, sme počúvali známe trampské evergreeny a rekapitulovali dnešnú vydarenú akciu. Kto nebol môže banovať, a opäť sa vidíme pri príležitosti 100ho výročia založenia Československa 27. októbra tohto roku.
Kamarát Arťo, predseda OZ Priatelia lesa.

foto a článok poslal Arťo
(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024