ľavej ruke a to isté bolo aj napravo a na dve zapisknutia. Tu sa nám darilo ja som skončila 5.  a Ľudko na 4.mieste z 12 detí. Súťažilo sa aj na vode, kde bolo treba obísť na kánojke tri bójky, ale s tatinom sme to radšej neriskovali /nechceli sme skončiť ako Titanik 2/.Ešte pre dospelákov bolo hadzanie nožom a sekerkou...
Po skončení súťaží  niekto prišiel a povedal, že v Bratislave je dažďová kalamita a že to ide smerom k nám. Už aj tam začalo popŕchať, a tak organizátori okolo 16.hodiny všetkých zvolali k ohnisku,  kde vyhodnotili detské súťaže, za ktoré sme dostali veľa pekných darčekov a cien. Potom sa  rozpršalo, a tak sme sa vybrali domov.

Dážď však nikomu dobrú náladu nepokazil. Väčšina kamarátov sa stiahla pod terasu, ktorú tam Gidráci z troch strán búdy prezieravo postavili, poniektorí sa schovali pod stany.  Spod terasy sa potom niesli nielen dobrá muzika a zvuky družnej debaty, ale aj vôňa dobrého jedla. O pohostenie sa postarala T.O. Rybníček s hlavným šéfkuchárom Vlastičkou a Kozákom, ktorí nám uvarili najskôr dobrú hrachovú polievku a neskôr aj chutný guláš. Keď sa zvečerilo, Cvrko, ktorý tohtoročné DTH uvádzal  vyzval dve dvojice/rodič s dieťaťom/ na zapálenie letného ohňa a vymenoval pekelníka – Lupiho. Nezabudli sme ani na kamarátov, ktorí na nás dozerali z trampského neba a venovali sme im krátku spomienku za praskotu venca z lúčnych kvetov a ihličia.

Potom už pokračovala zábava pri ohni, ktorá sa neskôr kvôli dažďu presunula pod terasu. Nie sme však z cukru a tak sme v hojnom počte privítali nedeľné ráno a pomaly sme sa začali baliť a lúčiť.     Ahoj