TRAMPSKÁ TVORIVOSŤ a EXPEDÍCIA CS CarPat

(vandrovačka Carmena a Pátračov 27.6. - 3.7. 2014 v Malých Karpatoch)

       Koho zaujíma prípad Troch pátračov a zablatených bagandží, nech si zavŕzga v otočnom kresle pri svojom PC, zaleje kávu a pustí sa do čítania nasledujúcich riadkov. Komu sa neráči, nech sa páči, postačia fotky.

  

Populárnemu pražskému trampovi Carmenovi zachutilo okoštovať atmošku Trampskej tvorivosti. Tohto roku ju organizovali TS Kinto a spol. na fleku pod Srnčím vrchom a keďže ďalekú cestu sa oplatí efektívne zužitkovať, dochatoval si s Plamienkou a Sanchom následnú potulku. V piatok podvečer vyklopil Turancar nášho parťáka na zapľuvanej a očúranej stanici Mlynské nivy medzi hŕstku čakajúcich - TD Pátračov spolu s Vierkou a Palcom. Nalegujú sa do mobilu, odkerujú k Modre a šlapkyťapky za tmy dorážajú na táborisko. Rozbijú spacie systémy a zaradia sa k pospevujúcej cháske u pracáku. Slnko zalialo sobotu, aby im celú akciu vydržalo. Dopoludňajšie slávnostné otvorenie nasleduje  prezentácia zúčastnených drevorezbárov,  fotografov, plackografikov, poetikov,

   úžitkovopredmetových vyrábačov, jednoducho tvorcov, ktorých inšpiráciou je príroda indiánsko - kovbojsko - trampská. Výstavku vyše dvadsiatich autorov si následne môžu všetci pozrieť a v jednotlivých kategóriách, či už kvalitatívne alebo osobnovzťahovo -  fanklubácky, ohodnotiť. Popri tom sa vedú potlachové reči, vyhrávajú drncači, vyvárajú chalovačky,  strieľa sa z luku či maľujú keramické odliatky. O 20. hod. zapaľujú slávnostný oheň Kamaráti TT

 z Holovskej lúky. Po ocenení víťazov a vystavovateľov štartuje večeradlo sólo - duo spevom a následnou voľnou zábavou. Hviezdnatá noc, žiara táboráku a prefláknuté šlágre rokov minulých aktuálneho orchestriónu ich sprevádzajú až na regál.

Tak prešiel deň, prešla noc a ďalší deň začína spakovaním bagáže, polámaním palcov, vďakyvzdaním organizátorom a štúdiom mapy. Naša trojčlenka vyráža, aby spotila hneď na úvod Veľkú homoľu. Na zalesnený vrchol (709 m n. m.) dokyvkajú osaharovaní z Bezovej studničky a očumení z Troch jazdcov. V roku 2001 tu bola postavená 20 m

vysoká drevená rozhľadňa, na ktorú vedie 115 schodov, ktoré otvárajú grandióznu čumendu do srdca Malých Karpát. Prijateľné počasie im, napriek horizontovému oparu, umožňuje dovidieť na nitriansky Zobor, jaslovskú atómku, Plechový totem nad Údolím smogu ale aj Geldek, Roštún či Záruby.

Cancnú vrcholovku a popod Tri kopce štrádujú k studničke Modranská Baba na Čermákovej lúke. Kochmašina im umožní navariť glutamanové hody, čajovať a popri tom prečkať prehánku. Mieria na chajdu TO Vysoká, kam dočapkajú za výdatnej zalievačky. Kým zakufrujú, mrákava sa trhne, a to im umožní zaminútiť ticho u

spomienkového šutra za pardálov na večnom vandri. Po návrate hanykujú, bagrujú, nalievajú biolístie (jahody +černice) a zaliezajú na pálandy.

Ráno sychra pokračuje, tak hádžu veget až do popoludnia, kedy sa ako - tak vyčasí. Zdvíhajú kotvy a vyrážajú na výrazný vápencový hrebeň Taricových skál, ktoré dostali pomenovanie po tarici skalnej (Alyssum saxatile),  žltokvitnúcej byline. Cez sedlo Skalka schádzajú Štefánikovou magistrálou do Sološníckej doliny. Na Žliabku si vyhliadnu na chrápačku senník, ktorý však skrýva hniezdo drozda so štyrmi holánikmi a nervóznou mamkou.

Odmietnu vziať na seba riziko jej strachu, a tým pádom ohrozenia návratu k malým a ustupujú z náleziska. Zalágrujú teda na lúke pod lesom so špicovým výhľadom na Vápennú.

Debata pri večeri o rôznych zákuskových fajnotách a "súši smršti" vyústi do slintačky nad čokinou a rozhodnutím Plamienky zabezpečiť jej ďalší prísun. Hupli do regálu a fest hrnuli. Ako sa povedalo, tak sa i stalo a zatiaľ čo Plamienka v Sološnici na ďalší deň doplní špajzu, Carmen sa naslní a Sancho hygienicky znemožní. Z obeda majú

zámockú ládovačku. Oplatí sa nabrať energitu, pretože je pred nimi Prírodná rezervácia Roštún s pomerne starým a zachovaným bukovým a javorovým porastom a 748 m n.m. vysokou Vápennou.

Na jej vrchole stojí 9 m betónový pilón, z ktorého sa otvárajú nádherné kochandy na Pezinské Karpaty, Borskú nížinu, Podunajskú pahorkatinu, Tríbeč aj západný koniec Považského Inovca. Potešia sa zápisu vo vrcholovke od kamaráta Biateca, s ktorým sa stretli toť predpredvčerom na Tvorivosti. Po dlhom skalnatom hrebeni zostupujú k Mesačnej lúke, kde si ionťákom doplnia vypotené minerály. Cez sedlo Uhliská zase stúpajú do ďalšej z prírodných rezervácií - Klokoč s parádnym kvietkom - divozelom úhľadným (Verbascum speciosum) a výhľadom na Biele hory. Popri Amonovej lúke prídu k bývalej horárni Mon Repos. V altánku si už za súmraku spravia piknik a zaliezajú do famózneho Hotela Senník. Vydrichmaní na voňavom po rannej klasike mieria hrebeňovkou na Brezinky. Odtiaľ po pauze pri Jaskyniarskej studničke dusia na 767 m. vrchol Zárub - najsamvyššieho malokarpatského štverača. Výhľad vo veľkej miere obmedzujú lesné porasty, k čomu sa pridáva hrmenie a lejak na Záhorí, ktorý sa presunul nad nich. Carmen skúsene poznamenáva: "Tie mraky, to bolo znamenie." Niet veru nad lesnú múdrosť.

 

Búrka na hrebeni ale nie je to pravé orechové, a tak to napália zalievanými skalami aj vrstevnicou k zrúcanine Ostrého Kameňa.

Postavený bol v 13. stor. a patril k pohraničným strážnym hradom na obranu Českej cesty. Od jeho poškodenia Rákoczyho vojskami v 18. stor. pustol až do súčasnosti, kedy vzali nad ním patronát skauti. Očistili ho od náletových drevín, spravili posedenia, koše, čiastočne zakonzervovali a tak aj našim pútnikom umožnili suchý flek v bráne. Prezliekajú do suchého, na plyne skochnú horúce jablko a lístie a svet je zrazu kindervajko. Vylúpne sa z neho náramne fotogenická scenéria krajiny s prevaľujúcimi sa hmlami.

Roztrhnutie oblačnosti využívajú na ďalší zostup k vodnej nádrži Buková s rozlohou 36 ha, ktorá je centrom rekreácie a vodných športov v tejto oblasti. V osemdesiatych rokoch bola aj typickou prázdninovou vandráckou destináciou. Zaliezajú do občerstvovacej stanice na kaficu, kofču a chálku, aby po záverečnej dali bivak na jej suchej verande. Ranné slnko rozkinetizuje túlavé bacily a ťahajú čiaru okolo rybárov na Hrubý Kamenec. Odtiaľto

vidia ako na dlani, kam sa včera vyterigali. Dole z kopca a cez polia prichádzajú na Vápenkovú skalu, kde stojí prvý veternoelektrárenský park na Slovensku. Za pol hodinku už zhadzujú kredence a uesku na Korlátku. Zrúcanina bývalého kráľovského, gotického hradu s dodnes zachovalými

zvyškami múrov a opevnení je vyčistená, vo výbornej kondícii a umožňuje mocné pozeračky na Záhorskú nížinu.Tá je ešte lepšie vidieť z neďalekej rozhľadne postavenej v roku 2009, ktorá má síce výšku iba 8 metrov, no na okolitý lúčny terén neďaleko Rozbehov postačuje. Vidieť Pálavu, Bradlo, Veľkú Javorinu i Jablonicu za Lipovým vrchom. V záhoráckém mjestečku uzavierajú túto vandrovačku cancaním do Carmenovho vanderbuchu, poslednými smiechotami nad spoločne prežitými hodinami - kilometrami - pátračkami prevažne listnatým pohorím. S heslom "dobrá čokina je lepšia ako zablatené bagandže" sa expedícia roztrúsi do civilizácie, aby sa možno zase niekedy niekde len tak zo skla vyfúkla.                                  Peter Sancho Košický TD Pátrači Bratislava

foto a  článok poslali Plamienka a  Peter Sancho Košický TD Pátrači Bratislava a Carmen , Carmen 1

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

© 2014 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024