sme sa postupne vnárali do divočiny lužných lesov a ramien starého Dunaja. Po chvíľke nás zastavila hrádzka tak sme museli povykladať veci, kanojky preniesť, naložiť veci a pokračovali sme ďalej. Miestami sme šli cez húštinu a miestami cez širokú vodnú plochu okolo Vojky nad Dunajom až sme prišli k ďalšej hrádzi kde bolo treba poprekladať člny a veci kúsok od Vojčianského jazera. Po prekládke sme pokračovali ďalej až sme zašli do slepého ramena kde bola ozajstná neporušená dunajská divočina a bolo tam veľmi pekne a cez stromy sme zbadali aj starý schátraný trampský zrub (škoda že sme sa tam neišli pozrieť).

Po prezrení ramena sme pokračovali ďalej a pozdravili sme sa s jedným rybárom a on nás varoval pred ďalšou problémovou hrádzou. Tono s Rudom boli vpredu a silný prúd ich začal ťahať do pereje tak Rudo vyskočil aby zachránil kanojku a prirazili k brehu a my s Emilom sme prirazili ďalej od pereje. Obzreli sme si terén a vymysleli ako premiestniť loďky popod húštinu kde nie je silný prúd a ukotviť ich a kadiaľ ich prenášať. Hlavy sme dali dokopy a tak koníčkovaním manipulovaním sme postupne na etapy poprenášali lode aj veci vedľa pereje. Po prenesení a nasadnutí sme museli aj silno veslovať aby sme sa dostali cez silný prúd pod perejou a aby naše člnky boli ovládateľné a potrebovali sme sa dostať na druhý koniec vodnej plochy. Zvládli sme to a zase bola splavová pohodička s obzeraním si starodunajskej prírody a zahli sme do ďalšieho ramena kde bola opäť pekná divočina až sme prirazili k brehu a vystúpili na breh. Kúsok odtiaľ som sa vybral pozrieť tok starého Dunaja ale cez bahno z ktorej vyrastala vysoká šachorina sa mi to nepodarilo. Vrátili sme sa ramenom naspäť a pokračovali po prúde smerom k Šulianskemu jazeru kde bola ďalšia hrádza ktorá nám križovala cestu. Urobili sme si pauzu popozerali blízke okolie aj tabuľu kde bolo vyobrazené bububu besnota, kliešte, všemožné zákazy, upozornenie na súkromný pozemok a vstup na vlastné nebezpečie( takýchto tabulí je tam viac). Po prekládke sme pokračovali ramenom smerom na Bodíky.Zrazu sme videli čistinku – lúčku s ohniskom tak

gulášom a iným občerstvením za čo jej ďakujeme.Boli sme tam asi do tretej poobedia. Potom sme pokračovali ramenom ďalej až sme prišli k ďalšej hrádzke kde bolo treba prekladať a po prekládke sme popod Bodíkmi a 

Pred polnocou sme zaľahli pod širáky do spacákov a po stíchnutí som počul že niečo šuchoce vo vysokej zeline a Emilov pes vrčal a štekal. Ja som ležal v spacáku ale zobral som pri ruke baterku a zasvietil do húštiny a zistil som že je to líška ktorú sprevádzal aj dosť silný líšči smrad. Tak som hodil tým smerom pár kameňov (nie aby som líšku trafil ona bola ešte ďalej než leteli kamene ale aby som ju odplašil a tým že tam bol štrk padajúce kamene robili dobrý rachot). Potom sa akosi vytratila a zaspali sme. Zopár krát nás takto budila v noci a zakrádala sa k nám (šuchot, jej smrad a vrčanie psa ma budilo) tak som robil s blikajúcou baterkou niekoľkokrát za noc všelijaké svetelné efekty aby som ju odplašil. Ale aj tak sa spalo dobre, skôr ako líška boli otravné bzučiace

orliaka morského až sme narazili zase na ďalšiu hrádzku tak sme si urobili dlhšiu občerstvujúcu prestávku a po preložení a nalodení pokračovali ďalej, dážď nás neustále sprevádzal tak sme prirazili popod veľkú vŕbu (Tono s Rudom pri ďalšej hrádzi) a prečkali relatívne (ne)končiaci dážď – bol to

prekladať a kúskom za poslednou hrádzkou tok starého koryta Dunaja a tam naša cieľová stanica podnik Hulam Csárda v Gabčíkove. Prekladať kanojky 3 krát po sebe aby sme boli v cieľovej stanici po cca.500 metroch sa nám už po niekoľkých prekládkach počas dňa nechcelo a

navyše bolo ich treba vláčiť aj dlhšie úseky.Tak sme tam v stredu poobede ukončili splav a zavolali sme Katke, Kľačkovi a jeho parťákovi Jazvecovi aby pre nás prišli autami. Rudo s Tonom šli peši do Hulam Csardy že si dajú nejakú rybaciu špecialitu a počkajú ich tam aby ich navigovali k člnom a ja s Emilom a Koradom sme strážili veci a člny, ale nakoľko je týždeň nevarilo sa tak si dali nápoje. Nakoniec sme si pripili na záver splavu naložili člny a večer za šera sme sa vrátili na loď Admirál kde sme zložili člny a veci. Atmosféru dozvukov splavu sme si vychutnali delením sa zážitkami v lodnom salóne Admirálu, gitarke a trampských pesničkách Emil, Korado a ja. V štvrtok doobedu sa upratali na lodi kanojky, veci a nastal čas lúčenia a odchodu. Ďakujem kamarátom za zorganizovanie výborného splavu a fajn atmosféru ktorú vytvárali.
                                                                           Na záver vodácky pokrik AHOY ! Pedierko