T.O. Askalona – 70 rokov od založenia osady (1945)


Sobota 22. augusta. Kráčame so Stanleym a Milanom od Huncokáru na Zoške. Pri Chate pod lesom nás chytí dážď a na T.O. Čierny medveď, ktorého flek je miestom konania potlachu pri príležitosti 70. výročia založenia T.O. Askalona, prichádzame trochu zmoknutí. Hneď sa však môžeme skryť pod prístrešky pripravené práve kvôli takýmto vrtochom počasia. Šerif T.O. Askalona Typši nás

 

víta spolu s osadníkmi. Zdravíme sa s kamarátmi z mnohých trampských osád a aj s mojim manželom Pedrom, ktorý sem prešliapal cez Karpaty s gitarou z našej chaty v Kuchyni. Dáme si vynikajúci guláš, domáci sa o všetkých starajú, všetko je zabezpečené a pripravené. Kedro ma zoberie na prehliadku zrubu T.O. Čierny medveď. Zdravím sa v ňom aj s Miškom Medveďom, zakladateľom a bývalým šerifom tejto osady, s ktorým sme sa už včera ráno stretli na stanici, kam prišiel lôžkovým nočákom z Košíc.
Muzikanti hrajú pod prístreškami, našťastie dážď prestáva. Prisadnem si k osadníkom Askalony Bidlovi s manželkou a (aj keď na to vôbec nevyzerá) najstaršej osadníčke Marike. Rozprávame sa s ňou o predchádzajúcom potlachu pred piatimi rokmi. 65. výročie sa vtedy oslavovalo ešte na Utahu.
Marika s Typšim spomínajú na päťdesiate roky minulého storočia, keď osadný zbor hrával pri parčíku s detským ihriskom pred Starým Propelerom. Boli to výborní muzikant, hrali každý deň a chodilo na nich aj dvesto ľudí. Raz ich zobrali policajti a predviedli na stanicu, sídliacu v centre. Poslucháči tiahli za nimi mestom a doslova si ich „vyvolali“ z policajnej stanice von. Neskôr bol na muzikantov pri účasti v rôznych speváckych súťažiach robený nátlak, aby nehrali „prozápadné“ piesne, angažované sa im zas nechcelo hrať a tak prestali verejne vystupovať. Stanley, šerif T.O. Eldorádo založenej v r.1945, sa tu stretol s Ringom, tiež

šerifom T.O. Eldorádo. Ide o mladšiu, rovnomennú osadu, založenú v r. 1973 so sídlom na Bielych skalách. Aby nedochádzalo k zámene, šerifovia urobili dohodu. Budú používať názov T.O. Eldorádo Biele skaly a T.O. Eldorádo 1945.

T.O.Ascalona a oslávenci Kedro ml.a Ivan

Typši stručne rozpráva o histórii Askalony

Pred siedmou sme boli zvolaní k pripravenej pagode. Typši stručne povedal o histórii Askalony. Po tridsiatich rokoch už bol Limbach, miesto pôvodného domovského campu osady, tak zastavaný chatami, že ho opustili. Začali chodiť do Malých Karpát na Cíp a Samotárske údolie. Výročné ohne bývali každých 5 rokov na T.O. Utah na Granade. Neskôr utaháci Rodrigo a Red odkázali Typšimu zrub, o ktorý sa staral a vlajku, ktorá aj teraz visela na vrchole vlajkostožiara vedľa vlajky Askalony. Posledný výročný oheň zahorel na krásnom utaháckom fleku ešte pri príležitosti spomínaného 65. výročia T.O. Askalona a 72. výročia T.O. Utah. Rok na to bol zrub úmyselne podpálený, do tla vyhorel, zhoreli aj okolité nádherné smreky. Dnes je miesto zrovnané zo zemou, okolie zničené.
Typši začal chodiť ku kamarátom na T.O. Čierny medveď. Spolu s jeho osadníkmi sa rozhodli osláviť okrem sedemdesiatky Askalony aj narodeniny „medveďov“ - päťdesiatku Ivana a štyridsiatku Kedra mladšieho.
O siedmej Bidlo a Vilo zapálili oheň a muzikanti zahrali Askalonu.Šerif Typši všetkých oficiálne privítal a po minúte ticha za zosnulých kamarátov vyzval k spoločnému zborovému AHOOJ pre kamaráta Róza z T.O. Hurikán, ktorý zo zdravotných dôvodov nemohol prísť. Typši zaprial všetkým dobrú zábavu a požiadal hudobníkov aby hrali spoločne a nie chrbtom k ohňu,

či roztratení v skupinkách. Po odovzdaní darčekov pod vlajkoslávou muzikanti začali hrať a zábava trvala až do rána. Prítomní dostali pamätný list a odznak. Z potlachu sme mali s Pedrom veľmi pekný zážitok. Rozhodli sme sa ísť pozrieť kamarátov aj na druhý deň. Vybehli

sme si teda v nedeľu z Kuchyne cez Karpaty opäť na Zošku. V tichej, príjemnej atmosfére sme našli domácich a pár kamarátov sedieť na potlachovisku. Ponúkli nás výbornou polievkou ako zo svadby a nakladaným hermelínom, ja som im zas priniesla bábovku ku káve. Po hodinke rozprávania sme sa definitívne rozlúčili, poďakovali za pekný a dobre zorganizovaný potlach a prebehli späť na druhú stranu Karpát.                                 
                                                               Andy Bábovka, T.O. Pohoda Bratislava


potlachu sa zúčastnilo 140 kamarátov , podľa počtu vlajok sa zúčastnilo 22 trampských osád a samotárov: T.O.Čierny medveď,T.O.Utah, T.O.Hurikán, S.T.O.Rača, S.T.O.Bratislava, T.O.Túlavý mustang, T.O.Biely bizón, T.O.Biela hviezda, T.O.Jicarilla, T.O.Malí bobri, T.O.Zlatá líška, T.O.Yukon, Trampclub Bratislava, T.O.Dohoda, Eldorádo-Dubravka, T.O. Eldorádo, T.O.Pohoda, T.P.Túlavy starci, T.O.Durango, T.O.Michigan, T.S.Luke,T.S.Ali,
A niečo na záver:
Počas bežeckých tréningov v Malých Karpatoch som nikdy nevynechala zrub T.O. Utah na Granade. Prvý dôvod bola výborná voda z prameňa kúsok od fleku, druhým dôvodom bola návšteva tohto pekného zrubu. Takmer vždy tam bol Typši, ktorý sa o chatu staral. Pravidelne čistil aj prameň a vodu dával na chemický rozbor, bola vynikajúca.
Toto skončilo 10. októbra 2011, keď chatu nejakí vagabundi podpálili a podpálili aj všetko nachystané drevo. Bolo opreté o prekrásny, mohutný, rovný smrek. Oheň ho zlikvidoval, ako mnoho iných stromov v okolí. Táto udalosť ma inšpirovala k napísaniu poviedky Poprava.
Z chaty zostal len tehlový komín, dnes je z neho už len hŕba tehál. Na mieste prebehla ťažba, ako vždy necitlivá k prírode. Prekrásne miesto, kam už pred vojnou chodievali bratislavskí trampi na svoje fleky, je zničené, zostali len spomienky. A zostal ešte prameň. Ak sa však naďalej bude vo veľkom ťažiť a ničiť prírodu aj ten vyschne, ako mnoho iných v okolí.

foto Jašter a článok poslala Andy Bábovka

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)


© 2015 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024