August
 2018

Č
L
Á
N
O
K

Splav Dnestru – Ukrajina júl 2018

  Myšlienka splaviť Dnester bola nahlas vyslovená zrejme na Silvestra 2017 na lodenici Admirál. Prejsť od myšlienky k jej realizácií je v podstate veľmi ľahké. Stačí zopár nadšencov a medzi nimi zopár jednotlivcov s organizačnými schopnosťami. Ešte je skvelé ovládať aj nejaký ten cudzí jazyk. V tomto prípade ruštinu či ukrajinčinu a angličtinu. Postupného googlenia, získavania informácií a hľadania vhodného kontaktu, vhodnej agentúry na ukrajinskej strane sa ujal Boris.
 A mal naozaj šťastie a nos nájsť toho správneho človeka. Tým sa ukázal jeden z našich troch ukrajinských sprievodcov Andrey. Všetky možné potrebné a praktické informácie i cenové kalkulácie prichádzali od zatiaľ neznámeho Andreya mailom. Vďaka mailovej komunikácií a zopár telefonátom sme začali získavať predstavu o tom, čo by sme mohli na Ukrajine zažiť. A aká bola realita?
Cestovať na Ukrajinu sme sa rozhodli vlakom ( za použitia lôžok ) z Bratislavy cez Hegyeshalom, Budapešť do mesta Stryj a toto sa ukázalo paradoxne ako pomerne komplikované zadanie pre Železnice SR. Našťastie sa podarilo vyskladať vlakovú dopravu pre 18-tich nadšencov splavu a 20.7. 2018 sme mohli vycestovať. Cesta trvala zhruba 15 hodín s dvomi potrebnými prestupmi z vlaku do iného vlaku a z vlaku do toho istého vlaku len iného vozňa. Predsa len, prechádzali sme hranice,
 

 
museli sme sa prispôsobiť podmienkam železníc troch štátov.
V mestečku Stryj pri vystupovaní z vlaku už na nás kýval Andrey. Mladý muž. Možno ho aj prekvapilo vekové zloženie našej zostavy, v ktorej boli členovia od 14 do 74 rokov, ale predsa len väčšina atakovala vyššiu vekovú hranicu.
 Vaky sme naložili do sprievodného vozidla, ktoré šoféroval náš druhý ukrajinský sprievodca Tolja a stihli sme sa zoznámiť aj s tretím našim sprievodom Jurijom.Po skvelej káve, rozdelení ukrajinských hrivien, ktoré nám zabezpečil Andrey, sme nasadli do minibusu a zhruba po troch hodinách jazdy sme sa ocitli na brehu rieky Dnester. Tam už boli pripravené nafukovacie kajaky, veslá, vesty. Výhoda tohto splavu bola v tom, že sprievodné vozidlo stále s nami cestovalo a tak v kajakoch sme si vozili vždy len to najnutnejšie. Prvá etapa bola aj vzhľadom na dlhý čas cestovanie, ktorý bol za nami, pomerne krátka.

Štartovali sme z dedinky Nyzhniv a zhruba po 12-tich kilometroch splavovania sme zakempovali vo voľnej prírode. Ukrajinská strana nám v mailoch garantovala 2x denne teplú stravu, v priebehu splavovania aj obed v podobe niečoho dobrého na zahryznutie. V ten prvý večer sme mali na večeru skvelé ,,krupito,,. A na druhý deň na raňajky úžasný boršč. No a takto nás ,,naši chalani,, rozmaznávali dobrými rannými polievkami či kašami a večerným skvele ochuteným jednokotlíkovým jedlom po celý čas. Na obed sme vždy niekde zakotvili a hneď pre nás krájali salámy, syry, zeleninu. Konská saláma bola úžasnou delikatesou a vždy mizla z tácok ako prvá. Po Dnestri sme sa poctivo plavilo šesť dní. Splavili sme niečo nad 140 kilometrov. Počas splavu sme nelenili a vyšlapli sme si k okolitým vodopádom, či okolitým historickým zrúcaninám, ku krásnemu výhľadu na Dnester. Spoznávali sme život v malých dedinkách, nakupovali v malých obchodíkoch, v ktorých boli vždy nadmieru ochotné predavačky a zabezpečovali pre nás studené pivko poctivým plnením chladiacich boxov. Ráno sme sa budili na kikiríkanie kohútov, pozerali sme ako nám neraz kravičky prešli cez tábor aj s miestnym pasákom či pasáčkou, snažili sa zohnať vajcia z domáceho chovu.

Zúčastnili sa: Boris, Zuzana, Korádo, Lojzo, Magda, Rasťo, Emil, Špricek, Dugo, Milan, Kity, Klačko, Dolfica, Rudo, Marek, Hugo, Pali, Dolfo a Andrey, Tolja, Jurij.





Ochutnali miestnu samohonku ( nechutila ) a vodky rôznych ukrajinských výrobcov ( chutili ). Milé zážitky, ktoré patria k cestovaniu a koloritu inej krajiny. V piaty večer sme zažili ako Dnester stúpol o tri metre a my sme boli nútení z dôvodu bezpečnosti prekladať aj zo trikrát naše už znovu a zas postavené stany. Opäť a zas v pohode a s úsmevom. A v dobrej nálade aká v takzvanej grupe Borisa Sluku vládla po celý čas nášho pobytu na Ukrajine. Naše splavovanie končilo šiestym splavovacím dňom v meste Zališčiky. V ten večer sme sa zoznámili aj so Serhejom ( 40-ročným vojnovým veteránom ), ktorý zabezpečoval výlety po Dnestri na svojej plti a nadviazali sme krásnu nezabudnuteľnú ukrajinsko-slovenskú družbu pri gitare a vodke.
V piatok nás minibus zaviezol od brehov Dnestru do mesta Kamenec Podolsky. Zažili sme jazdu v dvoch obojživelníkoch, jedna skupina zostala suchá, ta druhá úplne mokrá, lebo sme machrovali, že chceme mokrú jazdu, veď sme dáki vodáci. Pozreli sme historickú časť mesta, kostoly, pevnosť. Večera bola tentokrát v miestnej reštaurácií a čakanie bolo nekonečné, čo našich troch chalanov mrzelo a nás po prvých rozpakoch z čakania nakoniec aj celkom pobavilo.



Ubytovanie po šiestich dňoch v stanoch sme mali vo veľmi slušnom hosteli s čistučkým bielym posteľným prádlom, bielymi uterákmi a tak sme sa všetci snažili zo seba zmyť hnedkastý nános bahna rieky Dnester. Na prvýkrát to ani úplne nešlo, čo bolo vidieť na mapách, ktoré po nás zostávali na uterákoch. V sobotu skvelé raňajky v cene ubytovania a smer Stryj – vlaková stanica. Cestou sme sa ešte zastavili v pevnosti Chotyn a v meste Černivci na obed a obhliadku miestnej historicko-súčasnej univerzity a večer šťastne dorazili do mesta Stryj a mohli sa vlakom vydať na cestu domov po krásnych dňoch, ktoré sme strávili na Ukrajine. 29.7. 2018 v nedeľu sme boli opäť na Slovensku.
A ešte zopár dojmov. Vozili sme sa po úsekoch ciest doslova samá jama ( zlatí slovenskí cestári ). Zažili sme slnko, dážď vždy tak nejako správne načasovaný, vietor, stúpanie Dnestru až o tri metre. Hnedo-červenkastú bahnistú rieku. Splav v kaňone v krásnej prírode Ivano-Frankovskej oblasti. Spoznali sme troch našich sprievodcov, ktorí dodržali absolútne všetko, čo v mailoch zagarantovali, ktorí boli tými najlepšími spoločníkmi akých sme si mohli po Dnestri a okolí priať. Ktorí nelenili ani minútu denne a stále makali a doslova sa snažili splniť čo nám na očiach či chuťových pohárikoch zbadali. Naozaj chalani majú náš obrovský rešpekt. A dovolím si napísať, že tento rešpekt bol vzájomný, lebo aj my sme cítili z ich strany obdiv k nášmu entuziazmu a celkovému prístupu k tomuto ukrajinskému dobrodružstvu.
Sme šťastne doma, zostali nám krásne zážitky a spomienky. Na pamiatku aj magnetky a pohľadnice, ktoré nám akčne dali vyrobiť ,,naši chalani,, a v motíve sa nachádzajú momenty, ktoré sú spojené so splavom. ( Kôň – božská koňská saláma, Most – pod mostom sa pije na zdravie a podobne. ) Tomu, kto by rád absolvoval splav Dnestru budeme radi nápomocní. No a je čas začať rozmýšľať, kam zas nabudúce. Možno nás to napadne zas na Silvestra na lodi Admirál.


  foto Kollar a Dolfica a článok poslala Zuzana

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

 


© 2018 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024