AhojAhoj 2018 - Prosiecka a Kvačianska dolina a Malá Fatra

August
2018

Prosiecka a Kvačianska dolina a Malá Fatra

Vyrážali sme v stredu vlakom z Trnavy traja - T.S. Vlado Veční vlci, Beata a Rudo-pernikár. V Trenčíne ešte pristúpil T.S. Pitkin Závlčie a už sme boli všetci. Chceli sme si pozrieť Prosiecku a Kvačianska dolinu. Pridali sme samozrejme aj iné miesta, lebo času bolo do nedele dosť.

Vystúpili sme v Ružomberku a odtiaľ sme už išli peši cez Likavku na Likavský hrad. Potom sme pokračovali hore na Predný Choč a do sedla pod Veľký Choč. Tu sme prenocovali neďaleko salaša s ovečkami. Pod haluzami veľkého smreka ako v bunkri. Toto miestečko našiel Pitkin a bol to najkrajší nocľah z celého vandru. Bol aj ohník a dlho sa kecalo. Ráno sme vyšli na Veľký Choč. Bol trochu opar, ale pomaly sa rozplýval. Dolu sme zišli z druhej strany do kúpeľného mestečka Lúčky. Je tam vodopád, ktorý vteká do bazéna kde sa ľudia kúpu. Stretli sme tam aj dvoch kamarátov z Trnavy Šampóna T.O. Icarilla a Duška Sokoli. Tu sa od nás odpojil Rudo-pernikár a vrátil sa domov.

Ostali sme traja. Bolo toho ešte dosť pred nami a tak sme pokračovali smer dedinka Bukovina. Po ceste sme ale stratili značku a trochu sme blúdili. Mali sme ísť za tým hubárom, ktorého sme stretli, bol totiž domáci.
Potom ako sme sa predierali lesom, zarastenou lúkou kde tráva bola vyššia ako my, a museli sme sa vyhnúť

poľovníkom na posede, sme to vzdali a utáborili sa. Ráno sme všetko dohnali a dostali sme sa do Prosieka, kde začína Prosiecka dolina. Je úžasná.Veľmi sa nám páčil. Miestami sú rebríky a reťaze a je tam aj krásny vodopád. Na konci doliny je studnička. Dobre nám padlo osviežiť sa. Potom sme pokračovali do Kvačianskej doliny. Je menej náročnejšia ale tiež zaujímavá. Cesta vedie zväčša vrchom. Je tam tiež pekný vodopád, vyhliadky do rokliny a mlyny Oblazy, do ktorých sa dá ísť pozrieť. Odtiaľ sme vyšli v obci Kvačany kde sme na okraji prenocovali. Ráno sa Pitkin odpojil a my sme pokračovali dvaja.

Odviezli sme sa do Kraľovian a odtiaľ už peši po zelenej na vrch Žobrák, a potom na vrch Stoh. Stoh je pekný vrch už na pohľad. Hore nás zastihla búrka, tak sme sa rýchlo ponáhľali do sedla Medziholie. Bolo už 17.30 keď sme začali stúpať na Veľký Rozsutec. Našťastie sa nešmýkalo, lebo vyšlo zas slniečko a bola aj dúha. Je tam dosť reťazí a rebríkov. Dolu sme už ale schádzali nenáročným chodníčkom medzi kosodrevinou. Prespali sme v sedle medzi Rozsutcami. Ráno sme ešte vybehli na Malý Rozsutec a potom cez Jánošíkove diery už dolu, do Štefanovej na autobus. Ten nám však utiekol, takže ešte rýchlo stopom do Terchovej, lebo spoje nám nadväzovali. „Stopa“ ako vždy chytil Vlado lebo naňho "idú" a tak sme všetko stihli. Trochu už aj unavení sme sa vracali domov. Prešli sme zas pár pekných kútov Slovenska. Bolo dobre a veselo. T.S. Vlado Veční vlci a Beata