Mark Twain – stretnutia s trampskou kapelou Pekaringo ...
... a zamyslenie sa nad súčasným vzťahom ľudí k prírode |
|
|
|
|
|
|
|
|
Karloveskú zátoku Dunaja v Bratislave - Karlovej Vsi, poznajú veľmi dobre nielen vodáci z viacerých vodáckych klubov, ktoré sídlia na jej brehu. Niekoľko rokov po sebe klub KKKV býval posledné utorky v mesiaci miestom stretnutí Tramp clubu Bratislava. |
Mnohí zo starých trampov v mladosti na kajakoch pretekali za vodácke oddiely a v zátoke trénovali. Dnes je zátoka aj miestom kde sa na občerstvenie zastavujú peší výletníci, cyklisti či rodiny s deťmi.
V zátoke - na nábreží, nazvanom po významnom reprezentantovi a neskôr funkcionárovi a riaditeľovi organizácie STaRZ Ľubomírovi Kadnárovi, je malebná krčmička s názvom Mark Twain. Tak sa volá aj stará (ale v nových farbách) loď kotviaca poniže bufetu. Na nej, ako aj na brehu, je niekoľko jednoduchých sedení a ohnisko na opekanie pod drevenou maketou pirátskej lode. Bufet, výčap a časť sedenia sú zastrešené a dá sa tam posedieť aj v daždi. Osada Pohoda, osadná kapela Pekaringo, kamaráti a sympatizanti sa u Mark Twain-a počas leta niekoľkokrát stretli. Krásne prostredie a dobrá hudba prilákali nielen túto partiu, ale aj okoloidúcich, pozvané boli aj kamarátky z Brna, všetkým sa prostredie a výborná atmosféra páčili. Súhra lesného porastu a vody vytvára krásnu oázu pokoja len pár kilometrov od rušných častí hlavného mesta. |
Zvyšky lužných lesov tu zostali zachované vďaka zlej dostupnosti. Mohutné vŕby, topole a jasene stoja ticho a majestátne ako prirodzená bariéra medzi obývaným priestorom a autostrádou. Voda z Dunaja im dáva život a drží nad nimi ochrannú ruku.
To, čo ale túto ruku „láme“ a doslova ničí krásu tohto miesta, sú, ako inak, ľudia. Smutné, až hnev vyvolávajúce je to, že sú to ľudia (rovnako mladší ako aj starší), ktorí sem chodia, lebo sa im páči byť v prírode. A títo istí ľudia (samozrejme, česť výnimkám, no nie je ich veľa) prírodu zaplavujú smeťami, plastami, špakmi a krabičkami od cigariet, výkalmi... Toto všetko sa tu váľa na zemi, pod stolmi, v kríkoch, vo vode. Napriek dostatku smetných košov, košov na triedenie plastového odpadu, popolníkov či prenosnému WC. |
|
Mnohí návštevníci odídu od stola, na ktorom nechajú po sebe všetky obaly z toho čo zjedli či vypili. Neviem kedy si takíto ľudia osvojili názor, že po nich bude upratovať akési služobníctvo. Nechápem, ako môžu byť ľahostajní k ničeniu životného prostredia a priamo sa na ňom podieľať, keď sa im pobyt v prírode páči. Samozrejme, bufetár na záver upratuje, ale počas prevádzky to nestíha. A tak to, čo bezohľadní návštevníci nechajú na stole sa po chvíli ocitne na zemi, v tráve alebo vo vode. Tiež nechápem ignorantstvo a lenivosť ďalšej skupiny návštevníkov, ktorí síce vyhodia svoj odpad, ale pri zahadzovaní plastových pohárov a fliaš to nedajú do určených žltých košov, ale do ostatného odpadu a čo je ešte horšie, smeti do plastov! |
Najhorší sú však fajčiari. Som si vedomá rozporov medzi fajčiarmi a nefajčiarmi (k tým druhým patrím). Nefajčiar ale v porovnaní s fajčiarom rozhodne nehádže špaky na zem, do trávy, do vody, do plastových pohárov a všade možne, namiesto do popolníkov. Nefajčiar nenecháva poletovať celofánové obaly z cigaretových krabičiek. Nefajčiar nenecháva porozhadzované krabičky z cigariet po stoloch či pod nimi. Hláška „veď to zhnije" sa nedá považovať za nič iné ako nevzdelanosť a ospravedlnenie vlastnej bezohľadnosti či lenivosti.
Toto všetko sa netýka len miesta, ktoré opisujem. Presne takéto necitlivé správanie sa k prírode sa deje na mnohých trampských stretnutiach, potlachoch a v poslednej dobe na rozšírených oslavách narodenín trampov. K slovu tramp a tramping patrí predovšetkým láska k prírode. Ale to, čo sa na trampských podujatiach deje, tomu často vôbec nezodpovedá. K vyššie opísanému odpadu, ktorý milovníci prírody – trampi, vytvárajú, pribúdajú ešte plastové taniere a príbory, lebo mnoho trampov je lenivých nielen po sebe odpratať, ale si aj priniesť svoj ešus, lyžicu či hrnček. A úplne najhorším podrazom k trampským tradíciám je skutočnosť, že v ohnisku končí všetko - igelity, plasty, špaky, obaly. Obhajovať toto existenciou pracovného ohňa je úbohé. Pracovný oheň slúži na prípravu jedla, zohriatie vody na čaj, kávu, polievku. Dnes by sa podľa správania trampov pracovný oheň mal nazývať spaľovňa smetí. |
|
Leto a jeseň sú časom keď sa koná veľa trampských stretnutí v prírode. Správajme sa na nich ako trampi, keď sa k nim hlásime. Ale nielen prázdnymi slovami a činmi, ktoré nijak neprispievajú k očiste a ochrane prírody. Robme to skutkami. Každý začnime od seba. Blíži sa aj termín 25. slovensko-českého potlachu. Kto sa tam chystáte, urobte aj na ňom niečo preto, aby ste mohli bez pretvárky používať slovo tramp a trampský. Bez toho aby sa to spájalo so slovami: všade sa váľajúce, odpadky, fľaše, papiere, plasty, špaky, znečistené ohnisko. A nevyhovárajte sa, že všetok tento neporiadok robia „netrampi".
Každý z nás, či je tramp alebo nie, rád trávi voľný čas v prírode. V prírode, ktorá je stále viac zaplavovaná odpadom a volá o pomoc. Je to metaforické prirovnanie - toto volanie nepočujeme, ale KAŽDÝ z nás sa má správať tak, ako keby ho počul. Našou povinnosťou – hlavne ak si hovoríme trampi – je podať prírode pomocnú ruku a nie ju tou rukou zatlačiť ešte hlbšie pod vrstvu odpadkov. |
|
|
|
poslala
Andy
Bábovka,
T.O.
Pohoda,
Karlova
Ves,
Bratislava
Foto:
Evina,
Čert,
Pedro,
Andy
Bbka,
Kiri
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
© 2018 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|