Stupavský šľapák. 29.12.2012
 Stupava – Borinka.

       V medzisviatočnom období medzi vianočnými sviatkami a Silvestrom, je vhodné aby sa kamaráti navzájom postretali a nadýchali sa v prírode čerstvého vzduchu po sedení na rodinných vianočných stretnutiach a priberania z vianočných hostín. Zorganizovaniu stretnutia kamarátov sa podujali kamaráti zo Stupavy (tradične ako každý rok koncom decembra), ktorí zorganizovali svoj stupavský šľapák zo Stupavy do Borinky cez lesy.  Počasie bolo nádherné aj keď bolo poriadne zima, ale to nemusí prekážať keď sa človek vhodne teplo oblečie. Stretli sme sa ráno medzi 9:00 a 9:30 v stupavskej krčme na autobusovej stanici v Stupave. Po rannom občerstvení sme o pol desiatej

 vyšli von pred krčmu kde nás privítal v mene poriadajúcich stupavských kamarátov kamarát Trpaslík od T.S.Stálenka. Od krčmy sa išlo popri cintoríne cez chatovú oblasť. Stupavskí kamaráti po ceste rozprávali tým čo so záujmom počúvali všeličo zaujímavé o histórii a prírode v okolí Stupavy a Borinky. Ďalej sa išlo cez stupavskú časť Obora, ďalej cez les až k starému borinskému kameňolomu. Tu nám napr. kamarát Tuny (tým čo boli blízko neho) porozprával ako sem chodieval v mladosti s kamarátmi na čundre. Odtiaľ sme pokračovali strmšími serpentínami do svahu až na zrúcaninu hradu Pajštún. Nakoľko bolo krásne počasie bol tam prekrásny výhľad široko ďaleko. Z oparu oblakov bolo vidno zreteľne zasnežené štíty rakúskych hôr (predhorie Álp). Bolo vidno široko ďaleko aj na Malé Karpaty. Po prestávke na Pajštúne sme pokračovali ďalej lesom a miestami sme si museli dávať pozor aby sme sa nešmykli. Prišli sme na kamennú trampskú chajdu T.S.Stálenka.  Kamaráti nás tam priateľsky privítali a ponúkli nás vareným vínom, slaninkou, chlebom a na stole sa zjavili všelijaké koláčiky a medovníky. Pokračovalo sa v spoločných rozhovoroch a nechýbali ani gitary a spoločný spev vo vnútri v búde. Kamarát Trpaslík primiešal ďalší alkohol do vareného vína, tak na otázku či to je perpetum mobile, odpovedal že to je také perpetum mobile, že budem tak chodiť že nebudem potrebovať ani medzimestský autobus večer do Bratislavy. Po zábave a ohriatí sa v búde  niektorí kamaráti pokračovali smerom na Košariská do Zapadnutého Kúta 

a my čo sme ostali na Stálenke, sme sa po štvrtej podvečer postupne pobalili a šli sme smerom na konečnú autobusu dolu do Borinky na Staré Pece. Cez les sme videli oranžovo sfarbené zapadajúce krásne slnko a postupne sme pozorovali ako sa azúrovo modrá obloha mení na indigovú(cez les bez lístia bol krásny výhľad) až nakoniec na tmavú s hviezdami a to už sme boli na konečnej autobusu. Po nastúpení do autobusu väčšina z nás vystúpila na stupavskej autobusovej stanici kde sme sa znovu usadili v miestnej stupavskej krčme kde sme sa ráno stretli a tam pokračovala večerná nálada. Potom nastal čas lúčenia a odchod na medzimestskú hromadnú dopravu pre tých čo neboli zo Stupavy. Trpaslíkové perpetum mobile ktoré nahrádza medzimestskú verejnú dopravu nezafungovalo  – ale zatiaľ sa nikomu aj tak nepodarilo zostrojiť perpetum mobile ktoré by fungovalo fyzicky, ale za to výborná stupavácka akcia vo výbornom počasí bude fungovať ako perpetum mobile psychicky ako každá vydarená trampská akcia ktorá človeku zlepší náladu a kde sa človek môže vždy vrátiť v spomienkach keď sa mu zhorší nálada a tak si ju zlepší a tak tieto spomienky sú takým perpetum mobile ktoré zlepšuje náladu.

Ďakujem kamarátom zo Stupavy za zorganizovanie výbornej akcie a T.S.Stálenke za deň otvorených dverí u nich na búde a za pohostenie.                                                                                                         Ahoj Pedierko