|
|
|
Po bielych zahmlených Vianociach, plných dobrôt vôní a rodinnej pohody, sa človeku žiada isť von, prejsť sa a trocha vyvetrať. Dňa 26. decembra som pozval kamarátov z blízkeho okolia na môj meninošľap. Ráno o 9 hodine máme zraz v osadníckej chatke v Dolných Vesteniciach. Počasie nám nič moc nesľubuje, už niekoľko týždňová hmla nám dýcha na chrbát. Ale trampom to až tak moc nevadí, aj keď si často prajeme suché chodníky a modrú oblohu. Je sviatočné ráno, s Čutkou zakurujeme v chatke a po chvíľke vítame pri piecke v teple, prvého kamaráta, Romana. |
|
|
Neskôr prichádzajú kamaráti Láďo, Sivko, Táňa a Pacho, pri vôni z rannej kávy čakáme na kamaráta Sépiu, ktorého zdržala hmla a možno aj sila splnu nočného mesiaca. Osem statočných a dvaja „havkáči“ vyrážame do Strážovských vrchov, po našich známych chodníkoch, cieľ je v hmle pred nami na Bukovine, tam sa rozhodneme, čo ďalej. |
|
|
 |
| Hmla sa tu udomácnila, viditeľnosť je asi na 30 metrov, iba siluety stromov nás sledujú, tie vzdialené sa strácajú v bielej tme. Náš chodník je posiaty bukovými a dubovými listami, asi po hodine šliapania sme uvideli zreteľnejšie obrysy slnka. |
|
|
|
|
| Potešilo nás to, dúfali sme, že inverzia bude nízka a nám sa podarí pozdraviť slnko. Potvrdilo sa, že šťastie praje tým, čo sa nevzdávajú a veria. Už v 500 metrovej nadmorskej výške sa objavila modrá obloha, ktorá nám vyčarila úsmev na tvári. Vstúpili sme do iného sveta, slnko nás zohrievalo na tele, aj na duši. Človek pozná inverzné pohľady, ale vždy rovnako poteší ten neopakovateľný výhľad na biele more. V údoliach, kde víťazi pochmúrna ospalá hmla, je to neporovnateľný kontrast. Po dvoch hodinách prichádzame pod vrchol Surdov, na okraji útesu je vidieť ten rozdiel, tu na horách svieti slnko a hmla v údoliach schováva civilizáciu, aj všetky starosti. Nízka inverzia nám umožnila dlhé pozorovanie tohto úkazu, nedokázali sme sa ho nasýtiť. Z bielej hmly vytŕčali iba kúsky blízkeho pohoria, vytvárali ostrovčeky, ktoré nám pripadali ako veľryba v mori. V diaľke sa črtali obrysy známeho Vtáčnika. Určite, kto kdekoľvek vyšiel na turistiku do našej prírody, mal nádhernú odmenu. Naša malá osádka sa usalašila pod dvojkrížom na Bukovine. |
|
|
|
Pri ohníku sme si opiekli náš obed, uvarili vodu na silný voňavý čaj a spomínali, kto aké darčeky dostal pod stromček. Na meninošľape sme dodržali tradíciu v degustácii vianočných skladaníkov, štedrákov, ktoré všetci vzorne priniesli. Chutili nám ako vždy, veď boli pečené z lásky v najkrajšie sviatky v roku. Po veľkej prestávke pokračujeme ďalej, od náhodného turistu sa dozvedáme, že na Kňažinových lúkach je tiež veľa vychádzkarov a taktiež na Uhroveckom hrade. Ľudia si už zvyknutí na Štefana ísť na túry a to je dobre. Škoda, že sneh koncom roka býva čím ďalej, tým väčšia vzácnosť, už len Silvester to má v moci, veríme mu, že nás nesklame. Deň v zime je kratší, zato sa volá zimný slnovrat Kračún, my sme sa ho snažili natiahnuť ako sa dalo. Náš chodník nás oblúkom znova privádza do hmly, už na pocit nás ovial |
 |
 |
 |
 |
chladnejší vzduch.Ale my sa tešíme, že zasadneme v malej chatke pri piecku a vychutnáme si fazuľovicu od osvedčenej kuchárky Čutky, ďakujeme. Vonku je už tma, my v teple spomíname na nedávny krásny zážitok, ešte nás |
|
|
|
Stive, Sepia, Tana, Sivko, Roman, Lado, Čutka, Pacho |
|
|
čaká koniec roka. Verím, že pre väčšinu bol úspešný, obohatený zážitkami z vandrov, potlachov, či iných akcií, kde sa stretnú dobrí kamaráti. Ďakujem vám trampi, že ste so mnou znova strávili môj a náš Štefanský deň v prírode. Prajem vám všetkým pohodového Silvestra a úspešný štart do Nového roka 2016. Veľa energie, zdravia a pevný krok kamaráti, vám želá
Stive T.O. Kanoe. Ahoj aj pre Ahoj..!
|
|
foto a
článok
poslal
Stive
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
|
|
© 2015 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|
