|
|
|
|
Považský Inovec – Marhát, Krahulčie Skaly |
| |
| (31.januára-2.februára 2014) |
|
|
|
| Po minulom víkende strávenom na T.O Chřiby som ani nemal na pláne o týždeň niekam ísť. Na poslednú chvíľu v piatok sa ma Buťka opýtala: a to nikam nejdeme ? čo budeme doma ?.A tak som dal echo, síce na rýchlo ale vedel som že Pacho sa chytí. A aj tak bolo. Nešli sme ďaleko len tu blízko |
|
|
|
|
do Nitrianskej Blatnice. Snehu moc nebolo ,pôda pod nohami zamrznutá, tak čo viac si priať, asi len aby sme našli voľačo na prespanie. Dali sme sa po zelenej na Marhát ktorí bolo vidieť aj z dediny. Po chvíli sme prešli na žltú a tá nás doviedla k rotunde sv.Juraja. Je tam kostolík ktorého história siaha až do 9.storočia. Na lúčke pod |
| kostolomje palisáda so vstupom a v minulosti na tejto lúke bola osada s príbytkami /11.st./.Po chvíľke oddychu sme sa pustili na Marhát 748 m.n.v., ale to už fúkal dosť silný vietor. Čím sme sa blížili bližšie tým vietor silnel. Na vrchole je rozhľadňa , no ale na vrchu tejto rozhľadne sme dlho |
|
|
|
nevydržali, lebo keď sme sa išli fotiť so samospúšťou, ešte aj foťák mi vietor odfúkol, šťastie že nespadol z rozhľadne dolu. Vrcholovkou po červenej sme za neustáleho fúkania išli smerom na Krahulčie vrchy. Prešli sme Gajdy a asi po 10 min. sme našli v skale dieru /skalný previs/ a to sme už ani ďalej nešli lebo sme usúdili že sa tu traja vyspíme a nebude nám ani fúkať keď si pri vchod prehodíme celtu. Oheň sme spravili pri vchode ale z bivaku sa stala udiareň. Všetok dym nám vietor fúkal dnu a to bol dym z dubového dreva a ten veru štípe. Presunuli sme teda ohnisko o pol metra, ale ani to nestačilo a tak sme ho presunuli ešte raz. Konečne sme sa najedli ,prichystali |
|
spacáky a veru bolo niečo po ôsmej keď sme uzavreli s polovice vchod a zaľahli. Aspoň že nám do vnútra nefúkalo a aj zima bola menšia ako vonku. Vstali sme niečo po siedmej, vietor stále dul a tak sme rýchlo rozkúrili oheň a postavili vodu na kávu. Do rána muselo trochu spŕchnuť a hneď to aj mrzlo, bolo to cítiť na snehu keď sme už |
|
pobalení šlapali späť na Gajdy. Odtiaľ sme sa pustili po zelenej do Nitrianskej Blatnice. Cesta ktorá viedla s pod hory do dediny bola ako sklo a tak sme mohli bezpečne ísť len krajom po tráve. T.S.Pitkin /Závlčie-Hradište/
|
 |
|
|
|
|
|
foto T.S
Pitkin a
T.S.
Pacho
článok
poslal
Pitkin
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
|
© 2014 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|
