a bez problémov, takže na poludnie sme už vystupovali z pozemnej lanovky uprostred davu ľudí a čo najsvižnejšie upaľovali na Zamkovského chatu, aby sme doplnili chýbajúcu energiu pred výstupom na Téryho chatu a zbavili sa tej hemžiacej masy. Chodník bol prešľapaný, hmla, ale hlavne bezvetrie. Takže napriek mínusovým teplotám sme sa potili. Hlavne v záverečnej fáze výstupu, v tzv. hangu. Pelotón dorazil pred stmievaním riadne roztrhaný – tu sa ukázalo, kto má koľko krížikov na chrbte, alebo kto pestuje aktívne nejaký šport. Tekutiny ovocného pôvodu, ktoré prešli kvasným procesom a destilačnou aparatúrou, ako aj hudobná produkcia, zotreli vekové, ekonomické a iné rozdiely. Dobrá nálada a spev trvali do polnoci, keď sme v zmysle chatového poriadku museli opustiť spoločenskú miestnosť a ísť na ucho.

Nedeľné ráno ako zo švajčiarskeho kalendára. Azúrová obloha a pocukrované tatranské štíty. Foťáky sme žhavili a o ďalekohľad bola bitka ako pre Lidlom. Ani sa nám odtiaľ nechcelo odísť. Dolu more oblakov a tu vo výške nad 2000 m sme mohli behať len v košeliach. Inverzia ako vyšitá. Zostup do doliny sme zámerne predlžovali kochaním sa a fotením. Na Zamke rozlúčkové pivo, potom presun do Smokovca a jazda do civilizácie.  Tak o rok na příštíekspedici AHOJ!              Foto Kamil, text Starec

posledné pivko na Zamke