Kalendár v prvých mesiacoch roka nebýva ešte obťažkaný zvadlami na trampské akcie, ale košickí trampi vedia, že vo februári sa ide stavať iglu bez ohľadu na to, či stavebný materiál bude alebo nie. Sedemnástka sa tak trochu tvári ako šťastné číslo, takže sedemnásty ročník Stavania iglu na fleku T.O. Prvé ohne, ktorý sa uskutočnil dňa 11.2.2017 vyšiel priam ukážkovo. Slnečné počasie, primeraná teplota, dostatok snehu i kamarátov. Trampi sa snažili od skorého rána, takže na fleku boli už pri našom príchode postavené snehové hradné múry, ktoré mali chrániť šerifovňu a obydlia kamarátov s predplateným víkendovým pobytom. Aj pracovný ohník bol chránený hradnou baštou.

Pri stavbe hlavného diela „IGLU“ sa snažili vystriedať všetci. Každý priložil ruku k dielu. Muziku mali „pod palcom“, tak ako zvyčajne, prešovskí kamaráti (Medveď, Marko) a neskôr sa určite pridal aj Frenky za výdatnej pomoci Košičanov - šerifa Vlada a Grizzlyho. O trinástej hodine sa všetci kamaráti zomkli okolo pietneho ohňa. Prvé iskričky slávnostného ohňa vyčaroval Lovec, ktorý si k tomuto aktu prizval zástupcu mladej generácie ako symbol odovzdávania skúseností. Prvé silné plamienky prevzal kamarát Bruncwik do svojej fakle a pristúpil k hraničke.

Nad hlavami kamarátov sa spolu s iskrami do výšin vznášali piesne v podaní kamaráta Grizzlyho. Osadná hymna, ako aj niektoré ďalšie piesne boli tento rok venované kamarátovi Bobrovi, ktorý sa na všetkých prítomných díval z fotografie na mieste budúceho pomníčka. Bobor – člen T.O. Prvé ohne opustil tento svet pred niekoľkými dňami v plnom zdraví, v ďalekom svete, rukou zločinca. Je ťažké to pochopiť a zmieriť sa s tým. Najbližší kamaráti pridali niekoľko osobných spomienok a zážitkov s Bobrom. Keď sa slnko sklonilo k západu – bol to povel na odchod pre väčšinu zo 67 zúčastnených kamarátov. Deviati,

zimou a vetrom ošľahaní, vrátane šerifa, zostali strážiť oheň i novostavbu iglu do nedele. Slová hymny trampskej osady Prvé ohne hovoria: „Prvé ohne planú pre tramp...... „ potvrdzujú, že je to naozaj tak. Amazonka T.O. Čierna Puma (BB)       Článok prešiel „Tikoopravou“

IGLU 2017( foto Vlado T.O.Prvé ohne) Na flek som prišiel s Truhlikom v piatok ráno okolo 10.00 . Snehu bolo akurát toľko, že ho trebalo odpratávať. Takže piatok sme pripravovali tábor a pár vecí k samotnej akcii. V sobotu ráno nás už bolo viac, Hurkul a Utorok mi pomáhali urobiť pietny oheň a druhá skupina (kto mal chuť) stavali Iglu. Diela sme ukončili na minútu presne (keby sme to dopredu plánovali tak to nevyjde). Tento 17. Ročník bol poznamenaný tragickou udalosťou, ktorá sa stala vo Vancoveri na brehu Pacifiku obľúbenej trase Bobrových prechádzok. Minule som rozprával so Slávkou (Bobrova sestra) vravela, že to bol Bobrov rituál. Každý deň, keď prišiel z práce domov hodinku oddýchol a šiel do Stanley parku na svoje obľúbené miesta. V osudný deň tj. 1.2.2017 bola nádherná hviezdnatá noc ako stvorená na fotenie. Bobor mal veľa kamarátov svedčí o tom nespočetné množstvo telefonátov a elektronickej pošty na ktoré som nestíhal ani odpovedať. Do T.O. Prvé Ohne vstúpil r. 1976 kedy svojou vysokou aktivitou sa podieľal na zhotovení symbolických hrobiek a totémov, osadnej vlajky, osadných zákonov a mnoho iných činnosti. Mal prejdený snáď každý kút Slovenska, v Slovenskej turistickej mape si poctivo odškrtával miesta po ktorých už prešiel, bolo málo miest ktoré nemal označené. Koncom augusta 1989 emigroval do Rakúska a odtiaľ viedla jeho cesta do Kanady, vysnívanej krajiny snáď všetkých milovníkov prírody. Divoké hory, panenská príroda, nádherné modré jazerá a prechádzky po brehu Pacifiku, kde ho čakala smrť nožom v ruke od neznámeho zbabelca. Na jeho cestu do večných lovíšť sme mu zaspievali osadnú hymnu „Slnka lúč“. ČESŤ JEHO PAMIATKE „Stavania Iglu“ sa zúčastnilo 67. ľudí Priebeh celého stavania IGLU bol úžasný, nádherné počasie, celé tri dni takmer nezafúkal vietor a nálada taká, že radosť spomínať už sa tešíme na ďalší ročník.                                                                                                                   AHOJ! VLADO