|
ZIMNÝ VANDER - STREDNÁ POĽANA 1248 m n.m. CHOČSKÉ VRCHY |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Cez prvý víkend vo februári /2.-3.2. 2019/, ma pozvali kamaráti Sépia a Ypík na zimný vandrík, s možnosťou prespať v “záhrabe“. Uplynuli už štyri roky, čo som tam bol s nimi prvýkrát v zime, tu pod Veľkým Chočom 1611 m n. m. Priaznivé podmienky nastali až v januári 2019, keď konečne perinbaba pracovala na tri zmeny. Celý január pravidelne snežilo, ale čo nebýva zvykom, sneh zotrval aj v nížinách, večerné mrazy ho udržali všade. Náš odchod na vander bol 2. februára, stretli sme sa pri Trenčíne, na čerpacej stanici prvá osádka Sépia, Pitkin, Láďo a Stive, s druhou skupinou, ktorú |
|
 |
 |
doviezol kamarát Jošto, kde boli Ypík, Milan a Pompe.Po diaľnici sme sa spoločne cez Žilinu, pod hrad Strečno, cez Ružomberok doviezli do autocieľa, Valaská Dubová. Tu, v Jánošíkovej krčme, sme mali obednú pauzu. Dedinský rozhlas nás vítal rezkou hudbou, neskoršie sme zistili, že |
| vo Valaskej Dubovej pripravili pre obyvateľov spoločnú domácu zakáľačku. My sme ich služby nevyužili, najedli sme sa za euro dukáty u Jánošíka a po zľadovatenej ceste sme šliapali do terénu. Počasiari hlásili, že sa oteplí, žiaľ v sobotu ráno nastala víkendová jar, v dolinách boli plusové teploty, čo bolo vidieť na úbytku snehu. Vrcholky hôr boli v mrakoch, naša trasa, chodník bol udupaný od nespočetných vibrám, ktoré tu prešli. Snežnice sme zatiaľ nenahadzovali, prišli na rad s mačkami až pod vrcholom, keď pod nákladom v batohoch, sa nám |
| začalo šmýkať.Zdolať prevýšenie 600 metrov dá trochu zabrať, naše nohy a pľúca pri stúpaní mali riadnu zaberačku. Počas výstupu sme stretli turistov, ktorí šli už späť, potvrdili nám, čo sme vedeli, že pod Veľkým Chočom je víchrica. Niekoľko stromov bolo popadaných aj na našom chodníku. |
 |
 |
| Turisti nás upozornili, že pri chôdzi ich doslova sfúklo z chodníka. Dobre vedieť, my sme aj tak podvečer neplánovali ísť až na vrchol pohoria. Tesne pred vstupom na Strednú Poľanu, kde nie sú stromy, vietor naberal silu. Dlho sme sa pri smerovníku nezdržali, zostúpili sme nižšie pri kolibu. Tu už bolo niekoľko turistov, časť z nich bola rozhodnutá v blízkosti prespať v stanoch. Naša osádka sa postupne spojila, 8 odhodlaných dorazilo do dnešného cieľa. Stive, Láďo a Jošto, my zostávame vo veternej útulni. Po čaji z termosky „drsňáci“ Sépia, Pitkin, Pompe, Ypík, Milan /ale aj Láďo/, vyberajú lavínové lopatky a robia v snehu záhraby. Jeden otvorený, jeden na stan a ďalší makajú na tunely v snehu. Nie je ho až tak veľa, ako sme čakali, blízko útulne je naviate asi jeden meter snehu, ďalej už menej. Sépia poznamenáva, že sme mali ísť do Ždiaru, alebo na Oravu...Čas rýchlo beží, nastalo veterné šero, pri sviečkach, lampe a čajíku sa v útulni zohrievame teplými spomienkami na leto. Vietor nám otvára deravé dvere, ako sa mu zachce, posiela nám pravidelne pozdrav, závan čerstvého vzduchu. |
| Je čas na večeru, na doplnenie tekutín a energie. Z batohov vyberáme svoje osvedčené zásoby. Kamarát Sépia nás ponúkol vlastnou výrobou sušeného bravčového mäsa, celkom chutný doplnok jedla, ktorý bol jemne pikantný. Zapíjame to „snehovým“ čajom, ktorému upravujeme ostrejšiu chuť, aj arómu. Je vynikajúci, tu hore všetko chutí dobre. V útulni sme spoločne s kamarátmi jaskyniarmi, ktorí si postavili stany za kolibou a prišli nám porozprávať svoje zážitky z potuliek našou prírodou a uvariť si večeru. Je čas na trampské zážitky, možno pre niekoho na inšpiráciu, ale hovorí sa aj o tohtoročných plánoch. Či znova ísť do Rumunských Karpát a ochutnať, ako sa zmenil nápoj z údolia Prahova Valley. Noc už značne pokročila, prihlásila sa malá únava, je asi čas zaliezť do spacákov. Dobrú noc kamaráti, v bivakoch pod snehom bez hviezdnej oblohy a polárnej žiari. |
|
|
|
Po zafúkanej noci je tu biele ráno, nedeľa, slnko sa snaží predrať cez veterné mraky. Veľký Choč je zahalený v hmle, tentoraz odolal, počasie ho ochránilo pred našimi zvedavými očami. Ahoj na budúce! My sa chystáme na trampské raňajky. Dojedáme čo ostalo v batohu a potom si vychutnávame kávu a čaj. Postupne sa balíme spoločne so spomienkami na predchádzajúci deň, aj noc. Po spoločnej fotke vykročíme po veternej Strednej bielej Poľane, smer Valaská Dubová. |
| S batohom na pleci a s lopatkou, ktorá hrkoce ako pokazený blatník, vyvolávajú obdiv, ale aj úsmev. No, neskús to, nevráť sa do detských čias. Po príchode do dediny vidíme, že snehu ubudlo, po ceste steká voda, čo bol donedávna sneh. Vander končíme, kde sme ho začali, v Jánošíkovom pohostinstve. Kamarát Sépia zahlásil, o rok ahoj na zimnom výstupe. Ďakujeme za pozvanie kamarát! Je čas, očami sa rozlúčiť s Valaskou Dubovou. Nastupujeme do áut a cestujeme v pohodlí pri trampskej hudbe domov. Za Ružomberkom začína pršať, dážď hustne, na poliach už prevláda zelená farba, stačilo iba pár dní resp. hodín a zima sa niekam stratila. Naše biele zážitky máme už iba v pamäti, vo svojej aj fotografickej. Tá nám pripomenie spoločné strávene chvíle v horách, nie len tak naľahko, ale s plnou poľnou. Takže ahojte, všetci možno aj tí, čo sa nabudúce pridáte k nám. Jošto, držíme Ti palce! Stive T.O. Kanoe |
|
|
 |
foto
Stive
T.O.
Kanoe a
Pitkin a
článok
poslal
Stive
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
 |
|
© 2019 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|
