|
SILVESTROVSKÝ VSTUP DO PLAVECKEJ JASKYNE |
|
|
Nedávno mi poslal kamarát Pekelník prekrásne fotky jaskyne, ktorú objavili plaveckí jaskyniari v Plaveckom krase v roku 2005 a k nim aj zaujímavý článok o jej objavení a ako to vlastne začalo..
Pretože moja dušička pišťala po zopakovaní si zážitkov z rokov 80-tych, kedy som s moravskými jaskyniarmi preliezla málo prebádané krasové dutiny Moravského aj Slovenského krasu, veľmi som sa tešila na návštevu tejto jaskyne a oželela som aj tradičný Silvestrovský výšlap stupavských kamarátov na Košariská.
Plaveckí jaskyniari otvárajú túto jaskyňu 2 krát do roka (a to 8.mája a 30. decembra) a zimné otvorenie jaskyne plánovali na deviatu hodinu. A tak sme ráno šiesti vyrazili síce s polhodinovým oneskorením, ale zato s veľkým elánom ju zdolať. Pred vstupom do jaskyne sa šírila vôňa kapustnice a okolo kotla postávali hlúčiky ľudí, ktorí čakali na ochotného sprievodcu alebo len tak medzi sebou diškurovali. Stretli sa tam jaskyniari z Plaveckého podhradia, Trnavy, Bratislavy aj Moravy a tak stále bolo o čom. Na „stole“ boli porozkladané obrázky nádherných priestorov Plaveckého krasu pokrytých bielym sintrom a vyzdobených tenkými brčkami (podobne ako Kateřina alebo Gombasek) aj s ich objaviteľmi , ktorí boli tiež medzi nami. |
|
vstup do Plaveckej jaskyne |
|
|
|
Tibko ide cez plazivku zdolať tajomne priestory jaskyne |
|
|
|
Ešte pred vstupom do jaskyne sme sa poprezliekali do „pracovného“, skontrolovali baterky (aj na foťáku) a s odhodlaním sme vyrazili spolu s ostatnými. Postupne sme však zo seba časti odevov zhadzovali, lebo čuduj sa svete, bolo tam teplejšie ako vonku. Jaskyňa má 12°C a čo je ešte zaujímavejšie, jazierko, ktoré sa v nej nachádza (objavuje sa pri vyššej hladine vody) má teplotu 13°C, niekedy aj viac. Plaveckí jaskyniari si to vysvetľujú tým, že táto jaskyňa nevznikla „zhora“, ale „zdola“ tektonickou činnosťou. Nachádzali sme sa v najstaršej časti jaskyne, ktorá bola objavená ešte v roku 1790 neznámym pastierom a ktorú ešte nájomníci Palfyovského panstva využívali i ako sklad. Dlho bola sprístupnená a tak ani jej pôvodná výzdoba nebola zachovaná. Predtým krásne steny boli popísané rôznymi nápismi a kvaple boli poodlamované. Náš sprievodca nám rozprával o objavení jednotlivých častí krasu aj o ich obyvateľoch. Z tých súčasných sme mali možnosť vidieť len jedného netopiera, ktorý nás zavesený vysoko v komíne v pohode odignoroval, zato množstvo guána dávalo tušiť početnejšiemu obyvateľstvu. |
Hodina „H“ nastala, keď sme prišli k železnému rebríku, ktorý siahal až k plazivke - úzkemu otvoru v stene, z ktorého visela reťaz. Tuná začínal ten úsek, na ktorý som sa celý čas tešila. Vyfasovali sme helmy, zapli čelovky a vyrazili sme vpred. Najskôr išla Maťa, za ňou Tibko a nakoniec ja. Nuž ale nech som sa snažila ako chcela, ani na druhý pokus som sa tadiaľ nepretiahla ... a nebolo to len veľkou helmou, ktorá mi stále padala na oči J A tak zatiaľ čo som tým dvom štíhlejším v hĺbke srdca tíško závidela, počúvala som zaujímavé rozprávanie a snažila sa nafotiť zaujímavé časti „spodnej“ jaskyne. Keď sme potom všetci vyšli von, kde sa medzitým rozfúkalo a začal padať dážď so snehom, boli všetci rovnako zablatení až po uši.
Po jednom „tekutom silvestrovskom“, po poďakovaní a poprianí si všetko dobré do Nového roku 2012 sme vyrazili smerom domov. Lackie alias Danka zoZohoru |
|
|
Lackie,Tibko,Matej a Maťa v jaskyni |
|
|
|
|
|
foto a
článok
poslala
Lackie
|
|
© 2011 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|