SILVESTROVSKÝ VSTUP DO PLAVECKEJ JASKYNE


Nedávno mi poslal kamarát Pekelník prekrásne fotky jaskyne, ktorú objavili plaveckí jaskyniari v Plaveckom krase v roku 2005 a k nim aj zaujímavý článok o jej objavení a ako to vlastne začalo..
   Pretože moja dušička pišťala po zopakovaní si zážitkov z rokov 80-tych, kedy som s moravskými jaskyniarmi preliezla málo prebádané krasové dutiny Moravského aj Slovenského krasu, veľmi som sa tešila na návštevu tejto jaskyne a oželela som aj tradičný Silvestrovský výšlap stupavských kamarátov na Košariská.
   Plaveckí jaskyniari otvárajú túto jaskyňu 2 krát do roka (a to 8.mája a 30. decembra) a zimné otvorenie jaskyne plánovali na deviatu hodinu. A tak sme ráno šiesti vyrazili síce s polhodinovým oneskorením, ale zato s veľkým elánom ju zdolať. Pred vstupom do jaskyne sa šírila vôňa kapustnice a okolo kotla postávali hlúčiky ľudí, ktorí čakali na ochotného sprievodcu alebo len tak medzi sebou diškurovali. Stretli sa tam jaskyniari z Plaveckého podhradia, Trnavy, Bratislavy aj Moravy a tak stále bolo o čom. Na „stole“ boli porozkladané obrázky nádherných priestorov Plaveckého krasu pokrytých bielym sintrom a vyzdobených tenkými brčkami (podobne ako Kateřina alebo Gombasek) aj s ich objaviteľmi , ktorí boli tiež medzi nami.

vstup do Plaveckej jaskyne

Tibko ide cez plazivku zdolať tajomne priestory jaskyne


 Ešte pred vstupom  do jaskyne sme sa poprezliekali do „pracovného“, skontrolovali baterky (aj na foťáku) a s odhodlaním sme vyrazili spolu s ostatnými.  Postupne sme však zo seba časti odevov zhadzovali, lebo čuduj sa svete, bolo tam teplejšie ako vonku. Jaskyňa má 12°C a čo je ešte zaujímavejšie, jazierko, ktoré sa v nej nachádza (objavuje sa pri vyššej hladine vody) má teplotu 13°C, niekedy aj viac. Plaveckí jaskyniari si to vysvetľujú tým, že táto jaskyňa nevznikla „zhora“, ale „zdola“ tektonickou činnosťou. Nachádzali sme sa v najstaršej časti jaskyne, ktorá bola objavená ešte v roku 1790 neznámym pastierom a ktorú ešte nájomníci Palfyovského panstva využívali i ako sklad. Dlho bola sprístupnená a tak ani jej pôvodná výzdoba nebola zachovaná. Predtým krásne steny boli popísané rôznymi nápismi a kvaple boli poodlamované. Náš sprievodca nám rozprával o objavení jednotlivých častí krasu aj o ich obyvateľoch. Z tých súčasných sme mali možnosť vidieť len jedného netopiera, ktorý nás zavesený vysoko v komíne v pohode odignoroval, zato množstvo guána dávalo tušiť početnejšiemu obyvateľstvu.

Hodina „H“ nastala, keď sme prišli k železnému rebríku, ktorý siahal až k plazivke - úzkemu otvoru v stene, z ktorého visela reťaz. Tuná začínal ten úsek, na ktorý som sa celý čas tešila. Vyfasovali sme helmy, zapli čelovky a vyrazili sme vpred. Najskôr išla Maťa, za ňou Tibko a nakoniec ja. Nuž ale nech som sa snažila ako chcela, ani na druhý pokus som sa tadiaľ nepretiahla ... a nebolo to len veľkou helmou, ktorá mi stále padala na oči J A tak zatiaľ čo som tým dvom štíhlejším v hĺbke srdca tíško závidela, počúvala som zaujímavé rozprávanie a snažila sa nafotiť zaujímavé časti „spodnej“ jaskyne. Keď sme potom všetci vyšli von, kde sa medzitým rozfúkalo a začal padať dážď so snehom, boli všetci rovnako zablatení až po uši.

Po jednom „tekutom silvestrovskom“, po poďakovaní a poprianí si všetko dobré do Nového roku 2012 sme vyrazili smerom domov.                                                                                Lackie alias Danka zoZohoru


Lackie,Tibko,Matej a Maťa v jaskyni

 


foto a článok poslala Lackie



© 2011 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024