AhojAhoj 2016 - Na Tri krále na Waikiki

Na Tri krále na Waikiki - po stopách starých trampských osád

Mnohí z Vás sledovali seriál Českej televízie o trampingu Zvláštní znamení touha. V posledných minútach záverečnej časti odpovedá Pedro z T.O. Pohoda na otázku aká je podľa neho budúcnosť trampingu. Prirovnal ju k mladému stromčeku. Ten sa na dnes zarastenom mieste kempu Waikiki, prvej trampskej osady na Slovensku, snaží prekliesniť si cestu k oblohe cez husté koruny stromov. Stromček vyrastá z kedysi zdravého „podhubia“ starého buka, týčiaceho sa pred rokmi nad chatkou tejto osady. Či sa mu to podarí a ako to bude s trampingom uvidíme tak o

dvadsať rokov. Veľa kamarátov sa po odvysielaní pýtalo, kde sa toto miesto nachádza. Chceli ho spoznať a tak prišiel nápad. Na trojkráľovú stredu 6. januára T.O. Pohoda zorganizovala vander na miesta kde kedysi táborili najstaršie bratislavské osady, do údolia Bieleho potoka ako vtedy trampi nazývali riečku Vydricu.
Zasneženým údolím o deviatej ráno sme devätnásti a jeden pes vyrazili proti prúdu chodníčkom Jelení stezka – takto ho kedysi trampi nazvali (keďže tramping na Slovensku bol založený Čechmi, české názvy vtedy boli v trampskom jazyku bežné): ... v prvej polovici minulého storočia údolím viedla cesta s tvrdým povrchom len po Železnú studničku, ďalej pokračovala zjazdná cesta, spevnená makadamom len pre potreby oboch kameňolomov. Za druhým končila a potok ďalej sledovala len neudržiavaná lesná cesta, málo používaná a zarastená. Schodnou komunikáciou bola len tzv. Jelení stezka, chodníček vykopaný do úbočia ľavého vydrického brehu ... Prechádzame okolo zamrznutého žľabu studničky Johanka pod Vlčím vrchom.

Prestávku sme si urobili v treťom kameňolome (otvorený až po 2. svv). Oproti nemu sa nachádza miesto zimného kempu a chatky prvej trampskej osady na Slovensku – Waikiki, založenej v r. 1928 a neskôr tiež kempu osady Rudý tesák, ktorá bola jej pokračovateľom.

Spoločné foto v treťom kameňolome

Waikiki november 2009-starý buk ešte stál

Toto miesto nám s Pedrom na spoločnej prechádzke v r. 2008 ukázal Brčko z T.O. Zálesák ( † 9.4.2014 )(zal. 1940), autor knihy o histórii slovenského trampingu Údolia nestíchli (z nej sú použité citáty v tomto článku). Kedysi to bolo prekrásne táborisko – dve lúčky medzi bukovou a hrabovou mladinou, nad každou sa čnel vysoko nad krovie mohutný buk. Z kríkov je však dnes už vysoký les, lúčky medzi stromami úplne zarástli... Vtedy s Brčkom ešte kmeň, aj keď už odumretý, stál a spod neho vyrastal mladý stromček. Dnes tu leží už len veľké

spráchnivené torzo kmeňa kedysi statného buka, ale

stromček – javor horský - za ten čas podrástol. Uvidíme ako sa mu bude dariť v tej húštine stromov. Podobne uvidíme po rokoch ako sa bude dariť trampingu v tej húštine „lákadiel“ dnešnej pretechnizovanej spoločnosti, ponúkajúcej zážitky a well spôsob života priamo „na tácke do domu“. Všetci sme si miesto boli pozrieť a pri návrate k altánku v kameňolome každý zobral po ceste drevo na

oheň.Ten je darom, najmä v mrazivom počasí. Uvarili sme si, opiekli, zaspievali, samozrejme najmä ryvolovky. Pieseň Kytary do naha nám pripomenula dobrého kamaráta Fredyho a nakoniec zaznel Tyqov Potlach. Vyhlásili sme najmladšieho a najstaršieho účastníka

– Kuba a Štrkyho. Pokračovali sme a za dvoma zákrutami Pedro ukázal nad Vydricou v svahu starý flek osady Tulák (zal. 1930). Pár sto metrov vyššie priamo na ľavom brehu potoka bol v malom

smrekovom lesíku kemp osady Půlnoční měsíc (zal. 1933). Dnes tadiaľ vedie asfaltová cesta a miesto pripomína pár smrekov na jej okraji.

Ideme ďalej až kde modrá turistická značka začne stúpať z údolia na Malinský vrch. Pri jazierku je sedenie, na ktorom sme si vtedy pred rokmi s Brčkom oddýchli. Povedal nám, že na tieto miesta chodila známa osada Zálesák (zal. 1932, obnovená 1940) a ešte dlho po rozchode jej členov sa tomuto územiu od križovatky s modrou značkou až po kemp Waikiki hovorilo Starý Zálesák. A my s Pedrom sme toto miesto nazvali a odvtedy ho voláme Brčkova lavička. Údolie Bieleho potoka opúšťame, stúpame malebnou dolinkou proti prúdu potôčika asi dva kilometre až na spojnicu medzi Malým Slavínom a Kačínom. Do Lesanky na Kačíne prichádzame pred druhou, prešli sme vyše 11kilometrov.

Čakajú tu kamaráti, ktorí si prišli zaspievať s kapelou Pekaringo. Ringo čaká tiež, Pedro mu niesol basu, rytmiku si niesol Kali, Pedrovu gitaru niesli kamaráti. Hranie trvá do šiestej.
Na záver vydareného dňa kráčame potme v dobrej nálade vyše tri kilometre tichou zasneženou Kačínskou dolinou na Železnú studničku. Kruh dnešného putovania sa teda uzavrel na mieste v údolí Vydrice, odkiaľ trampi pred takmer deväťdesiatimi rokmi postupne začali na svojich výpravách proti jej prúdu objavovať krásy prírody, učili sa v nej prežívať a spoznávať ju.
Andy Bábovka, T.O. Pohoda

foto Kiri, 113. Modré hory a T.S. Tuleň
seriál Zvláštní znamení touha si môžeš pozrieť na a článok poslala Andy Bábovka
foto a link
Kronika trampských osád
(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024