Č

L

Á

N

O

K

Tour de Búdy alebo Silvester na Košarisku 31.12.2015 – 3.1.2016


   POLNOCOVANIE
Ako žiaden strom nemá dvojníka
tak i silvestrovská noc je iba raz
G dur, dym, vesmír je vôkol, je v nás
a zámky od sŕdc odomyká
 
Keď na zrube oheň krbovatie
potrebuje úsmev ako kyslík
každý po svojom do plameňov myslí
a páli novoročné predsavzatie.
 

 

Boli časy, keď sme sa na silvestrovskú vandrovačku dohadovali vo štvrtok U Matúša. Boli časy, keď sme po poslednej šichte v roku prišli k Mamutovi a odtiaľ sa vyterigali na niektorú z búd na Kopci. Tentokrát Pátrači vymobilovali trampovačku s pardálmi z košariskových hvozdov. S Wuďovcami a Bradovcami po prepriahacej stanici v Zapadnutom kúte (prvé čaje, prvé víkendové kávy), ktorého gazdovanie prevzal Šatka, rozbaľujeme základný tábor na Novom Vrabčáku.

Zapíname televízor (rozkurujeme v krbe) a roztáčame dynamo poslednej noci. Žartovačky, prekáračky, plieskanie kariet striedajú zábehové piesne dlhých ciest, až kým pirátostrelecká kanonáda z podmalokarpatských mestečiek nevyčasuje blížiacu sa polnoc.

Obundovaní vychádzame do mrazivej noci, aby sme pri táboráku v katedrále zo stromov odprskali prskavkami posledný list v kalendári. Čin-činovaním vítame Nový rok a spevom vypĺňame prvé hodiny až do spacákov.

STO.Nemecká Dolina

Prvý január sa rozhodlo torzo Trampskej Zážitkovej Frakcie (TZF) utužiť staré kamarátstva novoročnou vinšovačkou. Tour de Búdy s Panchom a Paulou začíname v STO Nemecká u Barbusa a Šaňa. Vibramy vŕzgajú pocukrovaným omrazeným rúbaniskom popod Mesačnú studničku na Volhovisko, cez vzorne uprataný Benitov flek na Poslednú zastávku. Je skoré popoludnie a všetci už sú prvými rovnákmi a silnou kávou ponaprávaní. Malá kopa pýta viac, a tak do čulej vravy vpadne zvyšná patrola z Vrabčáka, ktorá okruh vzala cez TO Geezis. TZF pokračuje neohrozene vpred za ďalšími dobrodružstvami a smiechotami – cez Bojových vlkov na Arkádiu a nadol do Game Farm. Všade útulno, teplúčko, prívetivo, koláčovo, nápojovo. Nechýbajú ani vianočné výzdoby dopĺňajúce celoročné interiérové stenookrášľovače – camrátka a placky. Čo zrub, to partia veselých zálesákov, ktorým to v horách pristane. Na chodníku ku chatám Severného Kovbojska stretávame Kiku a Heňa & his family, mieriacich na Gamu. My brzdíme u Fura. Ten má pred oknom chalúpky vtáčie kŕmidlá, a tak počas novoročenkovania chytáme priamy prenos TV kanála National Geographic – Košarisko live (sýkorky v akcii).

Posledná zastávka

T.O.
Bojoví vlci

T.O.
Arkádia

V Zapadnutom kúte (ktorý aj tak všetci volajú U Macha) nás vítajú Jašterovci a dobrý duch tohto miesta – Bero. "Vďaka" globálnemu otepľovaniu nás chytá nostalgia za sánkovačkou, kalamitou či uhoľnými

prázdninami, no jednoducho bielymi Vianocami i silvestrovskou guľovačkou. A preto nám všetkým vyčarí úsmev na tvári sneženie. Súmrak za oknami pripomína, že Tour ešte nekončí. Pátrači sa zastavujú pri pamätnom menhyre – Pietnej skale s tabuľkami zosnulých kamarátov, aby aj im poslali pozdrav na Nekonečný vander v Údolí tieňov. Neumiera, kto ostáva v spomienkach. A v spomienkach, ale tentoraz so živými kamarátmi pokračujú na zrube TO Geezis. Z útrob pamäte sa vyťahujú veselé historky zo stretnutia s Eiffelom na Jahodníku, z predebatovanej noci s Lantalom pod Srnčím vrchom, a do

toho vrážajú desperádi z Poslednej zastávky na čele s obarlovaným Pivtym či Cigánka . To sa už vyťahujú špeky z osemdesiatych rokov, z Údolia smrti. Smiech v ústach a divokosť v srdci. Také boli naše mladé vandre a Silvestre. Ale kde sa zídu dvaja vandráci, nechýba pesnička a nás tu bola plná búda. Tak čochvíľa už novoročnou nocou dunel vanderground. Jedny hlasivky neboli potichu.
Aby sme sa mohli opäť stretnúť, musíme sa rozlúčiť, a preto útulno a pohostinnosť domácich opúšťame, rozlezúc sa po svojich prístavoch. Na Vrabčáku už všetko rochní, keď sa zasúvame do chrápenhausov. Ráno nám beloba prírody žmúri cez okná do rozospatých očí. Zvítavame sa s "otcom zakladateľom"

Vrabčáka – Roverom, jeho Majkou a štvornohým živým striebrom Sallym, ktorí tiež prikladajú svoje polienko spolupatričnosti a gitarovačke dávajú poriadnu dávku šťavy. Cez obed osadenstvo zahajuje

presun do civilizácie, čo nám ešte nehrozí a s Plamienkou prehadzujeme výhybku návratom na Geezis.  S domácimi prechádzame cez

 Žabákov flek (potlachovisko) popri nebohom Aku-Aku, kde Sancho hrával s Huckleberry Finn Clubom guličky, keď sa ešte fotilo na kinofilm. Znova ideme mrknúť do Zapadnutého kúta.
Už sa tu pozliezali aj chatári, nezničiteľní Poslednozastavkári, aj Krto s Kvetkou, aj Uragánky so Šášenkou a znova bolo veselo a spevavo a žartovne až do hlbokej noci, keď Majka zavelila na ústup. Hlbokou nocou sa presúvame na Geezis, kde dávame skvelému predĺženému

víkendu záverečnú.  Vyspatí do nedele pakujeme kredence, upratujeme a dojedáme zvyšky po hodovaní. Eiffel s  Aničkou nás zvážajú do Svätého Jura, kde vzápätí po rozlúčke pri nás zastavuje auto s Ičom a Ivet, ktorí nás hodia až domov do Ružinova. No  a tak by sa - s trochou nadsázky - dalo povedať, že sme tento vander prestopovali. Parádna, zo skla vyfúknutá trampovačka začala tento rok a keď bude aj ďalej takto pokračovať – plný skvelej kamarátskej atmosféry – tak sa budeme náramne tešiť. Ešte sme nezhrdzaveli.
                                                                          Peter Sancho Košický TD Pátrači            


  foto TD Pátrači a článok poslal Sancho

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)


© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024