Juckyho spomienky (a spomienky na neho)

(čiastočne uverejnené v Trampskom spravodaji č. 234 august 2012)

Jucky vyrastal v dnes už bývalej bratislavskej štvrti Zuckermandel pod hradom v blízkosti dnešného tunela pre električky.

     Vo veku 17 – 18 rokov na potulkách v lese stretával kamarátov s podobnými záujmami a názormi – lákala ich príroda a voľnosť. Od nich sa dozvedel o trampingu a nadchla ho myšlienka založiť si vlastnú trampskú osadu. Najprv sa dal do partie s chalanmi z Dunajskej ulice pod názvom Čierny šíp, neskôr po rôznych rozchodoch a schádzaniach založil Jucky s kamarátmi v r. 1947 osadu Manila. Jej členmi boli šerif Hobo, Jucky, Ocas, Šomes Talian, Jerry, Čirigel, Jack, Dan, Jimmy Ataman. Dievčatá vtedy priamo v osadách neboli, prichádzali za chlapcami v nedeľu (na noc ich rodičia nepustili) a robili si spoločné výlety. Na Devín, na Tahity (pri brehu Dunaja blízko kameňolomu), Granadu, do Marietálu (Marianky), na Kamenný mlyn, alebo niekam ďalej vlakom, v zime na turistickú chatu na Devínskej Kobyle.
     Na vandre nosili USky alebo sa balili do vojenských nosičov s popruhmi, bundy z celtoviny im šili mamy a kamarátky, obuv boli kanadky, neskôr vibramy. Typickým oblečením Manily boli pôvodne biele košele, ktoré prefarbili načierno a našili na ne biele lemovky a šnúrky.

Jucky ako aj ďalší osadníci boli muzikanti, hrávalo sa na mandolíny a gitary. Pri peších návratoch z Devína počas celej cesty spievali a hrali. Jucky bol prvý pri dome, ale tak im to dobre spolu ladilo, že za spevu a hrania išiel kamarátov odprevadiť až k USA konzulátu, kde sa porozchádzali. Hrali staré české trampské piesne, obľúbenými boli Sosna  a Povstaňte kamarádi.
     Začiatkom 50. rokov minulého storočia sa  pôvodní maniláci z rôznych dôvodov porozchádzali a Jucky inicioval založenie novej osady Red River, ktorej sa stal šerifom. Členmi boli Jumbo, Mego a Gandy. Ten mal prezývku podľa indického štátnika, tiež bol veľmi chudý. Jucky s úsmevom spomínal, že keď sa na marietálskej púti posadil ku krížu, tak pútnici sa nad takým vychudnutým chlapcom zľutovali a dali mu drobné. Jucky postavil za pomoci Mega a Jumba zemljanku nad Račou pod Kocmundom (horáreň Biely kríž), dobre skrytú v húštine stromov.

Jucky veľmi pekne kreslil a jej kresba sa nachádza v jeho Stopárskom denníku na začiatku ktorého je kreslený obrázok trampa pri ohni s kotlíkom a sahaganom opodiaľ. Tento spôsob táborenia si osvojil v období keď začal chodiť na vandre s autorom sahaganu Indošom z T.O. Dakota a osadou Zálesák, páčil sa mu ich samotársky spôsob trampovania. Obľúbeným miestom výšľapov bol Šveďák - Švédsky park, ktorý objavili a pomenovali Brčko s Tedom z T. O. Zálesák. Vo svahu Volhoviska Ted našiel krásne miesto pre dodnes stojaci zrub Zálesák, nazývaný medzi trampami Tedova búda - Tedovka., ktorý bol postavený na začiatku 50. rokov
     Na stavbe pomáhal aj Jucky s kamarátmi a stavali ho bez klincov, nemal ani kovové pánty, okenice sa na noc zhora zaklopili, cez deň zasúvali a zrub sa nezamykal. Jucky mal veľmi dobré kontakty s legendou českého trampingu Bobom Hurikánom, ktorý mal so slovenskými trampami veľmi dobré vzťahy. Navzájom sa navštevovali, a ako Jucky spomínal, Bob vždy hovoril, že na Slovensku ešte tramping žije podľa starých zásad a  v Čechách sa už len chatárči.

väčšinou straré, ktoré si opravili a pekne vynovili. Pri stavbe vodného diela Gabčíkovo sa museli chatky zlikvidovať a tak Jucky prestal chodiť na Dunaj.
     V posledných rokoch sa zúčastňoval stretnutí Tramp clubu Bratislava, kde sedel v kruhu svojich vekovo blízkych kamarátov old trampov. Keď sa všetci zišli a zrátal si spolu ich vek, mali dokopy 1000 rokov a tak si svoj stôl aj partiu nazvali Milénium.
     V roku 2009 sa Jucky stal držiteľom Hawkinsovej placky – ocenenia kanadských trampov.
     Napriek vysokému veku bol stále aktívny, robil precízne ručné práce, krásne zdobil veľkonočné vajíčka. Vyrábal aj vianočné ozdoby, ktoré rozdával kamarátom a ktoré zdobili okná Slamenej búdy, miesta stretnutí TCB, počas posledných Vianoc. Veľmi ho bavil šport, celý deň mal zapnutý na veľkoplošnom televízore, ktorý mu darovali deti, športový kanál.
Minulú jeseň sme spolu s ním a s Billom navštívili trampský symbolický cintorín na Košariskách.

ktoré vyrobil. Dobrá nálada a úsmev bol pre neho typický, tak ako bol typický jeho “prešburácky“ prízvuk pôvodných obyvateľov Zuckermandla.

Keď som sa ho pýtala, čo ho lákalo na trampingu odpoveď znela:

                                                 príroda, voľnosť, kamarátstvo

      s úctou posledné AHOJ                                                                                    Andy Bábovka, 25.7.2014