18. apríla sa konala brigáda na horskom Huncokárskom cintoríne. Huncokári boli prisťahovalci z nemecky hovoriacich krajín, ktorí prišli na naše územie na pozvanie našich bývalých zemepánov. Ich pomenovanie vzniklo skomolením nemeckého slova Die Holzhacker (drevorubač). Sami sa nazývali Waldleute (lesní, horskí ľudia). Pomenovanie huncokár vnímali ako posmešné. Huncokári až do polovice 20. storočia bývali na horských samotách v  izolovanom prostredí, preto sa ich kultúra, reč, zvyky a ostatné aspekty života akoby zakonzervovali v karpatských lesoch.
Na brigáde sa zúčastnili, Inka, Kafka, Orlik, Maroš, Očko, Typši, Ringo, Gumi, Vilo a ďalší kamaráti. Jedna skupina natierala plot a druhá hrabala a čistila cintorín.

Stop band.A kým sa vytrepali na búdu a zaľahli, určite bolo po polnoci... Po krátkej návšteve sme sa rozlúčili a šlapali sme ďalej, na Geronimo. Kúsok pred búdou sme stretli spoteného Lukkeho, akurát si chystal drevo na zimu, po pár krokoch Alexa (Siedmy Element) so svojou priateľkou ako zvážali nachystané drevo na káričke k búde. Na búde nás privítala Sosna s Lukkeho bratom. Zvítali sme sa dali po poháriku, pokecali a šlapali sme naspäť skratkou, lesným chodníčkom do Žltého domu.
Tam už bolo národa... Veľa kamarátov, s niektorými sme sa dlho nevideli, tak bolo o čom rozprávať pri pivečku. Prišiel aj miestny ,,sokoliar Maťko“, priniesol orla, samozrejme musel sa zoznámiť s Orlíkom (Gydo Pepich). O tretej popoludní vystúpila skupina Siedmy Element, po nich o pol šiestej Belasí a večer o ôsmej Gold Boys – skupina Ľ. Stankovského (bývalý MODUS). Tak pri nich sa mnohí vrátili do svojich mladých rokov, zabudli na boliestky, ktoré prináša vek a tancovali s nadšením o dušu. O pol jedenástej v noci ich vystriedala kapela Stop band. Keďže nám autobus išiel až ráno, tak sme okolo pol druhej ráno išli romanticky po tme lesným chodníčkom naspäť na Geronimo. Trafili sme. Lukke s Alexom ešte nespali, tak sme s nimi klábosili asi do štvrtej hodiny. Po zaľahnutí prišla krátka búrka, ale silná, postele sa s nami triasli keď zahrmelo, niekde v blízkosti aj udrel blesk.
Zobudil som sa ráno pred desiatou, vyšiel pred búdu, Alex už vozil drevo. Pracovitý to chlapec. Pred poludním sme sa pobrali domov. Skratkou k Huncokárom, malo tam byť vystúpenie ľudového súboru o jednej. U Huncokárov už bolo niekoľko kamarátov, ktorí nocovali v okolí, ale znovu sa to zaplnilo, keď skončila omša v miestnej kaplnke. Posilnili sme sa, rozlúčili a vydali sa na zastávku autobusu.  Bolo dobre, bolo fajn, Huncokári vedia...  

                                                                                                        Ahóóój Jožko...