AhojAhoj 2018 - Roverky II

Júl
2018

Roverky II Tento vander zbuchol kamarát Bača T.O. Korlat

Roverky II
Tak ako sme si sľúbili, že ešte zavítame do toho nádherného kraja kde sa zastavil čas, sa nám aj splnilo. Kraja plného obrovských pieskovcových skál, skalných previsov, roklín, jaskýň a sopečných vyvrelín. Alebo sa to dá aj nazvať cesta do praveku.

Nachádza sa tu neporušená príroda. Tento vander zbuchol kamarát Bača T.O. Korlat, ktorý nás zavolal. Kokořínsko a Roverky je oblasť kde sa voľakedy žilo v skalách. Je tu plno skalných domov, skalných obydlí a hradov, byvakov, kamenných mlynov a takzvaných Partizániek. V nich žili partizáni počas druhej svetovej vojny, aby ich Nemci nenašli. Nebolo ľahké takto žiť, lebo skalné domy sú chladné a tmavé, a do mnohých je aj náročné sa dostať. Môžme povedať, že aj my sme tam tak chvíľu žili, že aj my sme chvíľu boli toho súčasťou. V tejto oblasti je množstvo roklín priechodných aj menej priechodných, a poriadne spustnutých.
Zo sopečných vyvrelín sú tam rôzne útvary. Niekedy to bol aj poriadny

adrenalín, lebo sme liezli aj po lane, štverali sa štvornožky, alebo plazili a dokonca sa aj skákalo. Pod nohami sme mali raz žltý piesok, raz biely piesok. Na dne roklín boli malé jazierka, dočista zelené, čo v spojení s tamojšou prírodou vyzeralo krásne.
Vyrazili sme sem už vo štvrtok, lebo cesta trvá dosť dlho.
V Prahe sa prestupuje a ešte 2 hodky vlakom do Mšena, potom peši na flek kde sme chceli prespať. Bola to jedna z Partizániek hore v skalách, kam sme museli vyliezť. Ale spalo sa tam výborne. Tento vander sme prespali aj hore v Klemperkách - to je obydlie v strede skaly. Na ňu sme tiež liezli večer o 23. hod. po rebríku, lebo dovtedy sme sa boli na džezovom koncerte známeho slovensko-česko-amerického umelca Laca Decziho. Vystupoval v Truskavne a Bača ho chcel veľmi vidieť.

Ráno sme sa presunuli do opačnej časti Roveriek, ktorú sme ešte nevideli. Vraj sa tam nachádza 40 trampských flekov. Zopár sme ich aj videli ale nie všetky :). Prespali sme v krásnej rokline s 2 jazierkami pod skalným previsom zvaným Indián. Snívajú sa tam ozaj reálne sny. Dokonca sa nám podarilo zájsť aj na pár miest ako minule. Obzvlášť sme sa tešili, že vidíme malú Mesačnú lúku, na ktorej sa nám minule tak veľmi páčilo keď sme tam 2 noci prespali. Bola to krásna spomienka. Našli sme aj miesta, ktoré sme minulý rok tak usilovne hľadali a nenašli.
Potom sme zas náhodne objavili jedno neoznačené skalné mesto, kde bolo veľa skalných domov, spustnuté a tiché miesto.

Ktovie ako to tam vyzeralo keď sa tam normálne žilo.
Na našich cestách sme videli v skalách vyryté rôzne symboly a znaky, ktoré ani nevieme čo všetko znamenali. Prešli sme cez Náckovú roklinu, videli sme známy Tisícový kameň a Krápnik. Poslednú noc sme spali na zrúcanine hradu Ronov vysoko na kopci. Vracali sme sa v pondelok.
Človek má úžasný dojem keď sa odtiaľ vracia domov plný zážitkov a spomienok. T.S. Vlado Veční vlci a Beata foto Bača T.O. Korlat