V piatok ráno sme sa bez nejakého náhlenia pobalili, najedli a vyrazili na Ploskú. Po ľavej strane sme pozerali kopce Malej Fatry a po pravej kopce Nízkych Tatier. Spoločné foto na Ploskej a už sme schádzali popod Čierny kameň cez Minčol na južné sedlo Rakytov. Už na Minčole sme začuli hrmenie no mysleli sme si že nás to obíde. No čím sme boli bližšie pri Rakytove, tak to mohutnelo už aj blesky sme videli a tiež sa zotmelo. Rozhodovali sme či ísť na Rakytov alebo ho obísť. Bol to dosť strmí kopec ale hlavne išlo o tú búrku. Takže sme ho obišli a spravili sme dobre. Asi v polovici už začalo kvapkať samozrejme nás bombardovali blesky za doprovodu strašidelného hrmenia a tak sme ledva stihli pod prvé smreky aby sme na seba hodili pršiplášte. No ale ďalej sa už nedalo ísť lebo sa spustil takí lejak aj s krúpami že nám aj pod stromami odskakovali od hláv. A tak sme tam prečkali asi pol hodinku pokiaľ neutíchnu blesky potom sme sa pobrali cez severné sedlo Rakytov na útulňu Limbu. Stále pršalo a tak nám padla vhod, konečne v suchu pri pivke , ba aj polievka bola. Potešili nás v kúte opreté dokonca dve gitary. A nebolo ich ani moc ladiť. Hneď som vedel že bude veselo a tak som sa prestriedával v hraní spolu s Ypíkom a Sépiou. Mali sme aj obecenstvo –ďalších turistov ktorí sa tu rozhodli prespať. Toľko vtipov čo chrlili Ypík so Sépiou som už dávno nepočul no samozrejme si nepamätám ani jeden. Aj Pacho sa pridal a mi sme sa smiali do popukania. Po západe prestalo pršať a mi sme dúfali že to vydrží aj na druhí deň.