Country Fontána

V sobotu sme sa po jedenej presunuli do pražskej Chuchle, kde sa konal koncert Country rádia Fontána. Z parkoviska nás nasmerovali do zázemia pre kapely. Bolo spolu s cateringom v miestnej vážnici (pre jockeyov, nie pre muzikantov). Počas čakania na vystúpenie sme mohli vidieť ako to na takom veľkom festivale v zákulisí chodí. Všetko bolo perfektne zorganizované. Každý zo zamestnancov, zvukárov, strážnej služby vedel čo má robiť. Napriek  veľkosti tohto podujatia a nie veľmi dobrým správam o blížiacej sa búrkovej smršti, hlavný produkčný ako aj celý tím boli pokojní a ústretoví. Nervozita nebola na nich vidieť

Po vyššie menovaných hviezdach na veľké pódium vkráčalo toto trampské trio z T.O. Pohoda, ktoré najčastejšie a najradšej hrá na campe pri ohni. Vystúpili spolu s muzikantskou podporou v speváčke, gitaristke a autorke Heny programom venovanom Wabimu.

Nakoniec ho ale Miki pokrstil pivom. Po tomto vystúpení sme sa rozlúčili s organizátormi, Pedro vybavil formality, poďakoval sa šéfovi Fontány za pozvanie a dobrú organizáciu.

Ku kamarátom zo Slovenska pribudli Janka a Danka – Pesnička z Bratislavy. Veľmi sme sa potešili opätovnému stretnutiu s pražskými kamarátmi, so šerifom Tramp clubu Praha Tátom s Olinkou a Danom s Danou.

 Listovanie vo Wabiho spevníku

sa nielenže na Michala podobá, rovnako sa oblieka a pohybuje ale aj rovnako spieva. Reakciou publika bol veľký potlesk a nie tak často hrávanú, ale veľmi obľúbenú pesničku " Pověste ho vejš " sme spievali snáď úplne všetci.
      Po koncerte sme väčšina išli spať, Pedro sa pridal  k muzikantom v krčme a spolu s fotografkou Stáňou hrali takmer do štvrtej ráno.
      Nedeľu sme začali balením sa. Čakal nás presun do Prahy a odtiaľ vlakom  na vander do Roveriek a Kokořínska , ktorý pre nás pripravil náš dobrý kamarát Fredy.
      Ako sme sa na brehu Vltavy balili, záverečným prekvapením pre nás bol moderný motorový čln, ktorý preplával okolo. Ani nie tak samotný čln, ako to, že nám z jeho paluby skupina pre nás neznámych chlapov začala mávať s pozdravom  „Ahoj Slováci! Ahoj Bratislava! “Ahoj Iveta!“. Ivetin Ičo to s prekvapením  komentoval „No toto!“ a my všetci sme ju začali zasypávať otázkami. Veľa sme sa toho od našej usmievavej zelenookej blondýnky nedozvedeli ale tento zážitok sa neskôr počas vandra stal predmetom vtipných poznámok.