Č
L
Á
N
O
K

Tridsiatypiaty výročný oheň trampskej osady NOČNÝ VTÁK
Dostať pozvánku od trampskej osady Nočný vták (Košice) bola vzácnosť. Nepodarilo sa mi získať históriu osady na výstavu určenú pre Slovenko-český potlach trampov v Čičave. Pozvánka na výročný oheň, ktorú som práve pohládzala očami mi preto rozbúchala srdce.
S kamarátom Tikom z T.O. Sosna (KE) sme vyrazili do slnkom zaliateho rána (18.6.2016) s plnou poľnou. Stretli sme sa v staničnej reštaurácii v Margecanoch pri rannej káve. Ďalší presun bol v réžii autobusa, z ktorého sme vyskočili pár metrov od hladiny smaragdového jazera Ružínskej priehrady v Košických Hámroch. Sledovaním rybieho „aquabaletu“ tesne pod hladinou priehrady sme naberali odvahu na náš viac ako šesť kilometrový peší trail s
 

 

plnou poľnou na chatu Zálom. Kamarát Tommy z oslavujúcej trampskej osady poznal náš vandrovný plán a prekvapil nás. Pricválal so svojím tátošom včas, aby nám cestu uľahčil. Odviezli sme sa ako páni až na flek, kde už bola veselá vrava. Po zvítaní sa sme položili základný kameň stanového mestečka a spoločne čakali

na ďalších pozvaných. Prišli všetci starí dobrí známi z trampských osád: Babayaga, Pony, Zlatý had, Nevada, Prvé ohne, Biely Topoľ a ďalší. Na fleku rozvoniaval guláš a pivo tieklo priamo z prameňa, kde čapovala medvedica s mladými, ktorá čaru trampov úplne podľahla.

Zverili jej aj svoju gitaru, kým si súťažením krátili čakanie na večerný oheň. Šípky svištiace vzduchom sa zabodávali do terča a na potechu všetkých často, aj len tak ledabolo, do trávy pod ním. Na súťaž vo varení bolo ťažké nájsť odvážlivcov. Preto tým, ktorí sa na to odhodlali venovali všetci ostatní svoju pozornosť a povzbudzovali ich. Pripraviť drevo, zapáliť oheň a prinútiť vodu v ešuse, aby čím skôr bublaním ukončila súťažné napätie – to nebola ľahká úloha.

Víťazstvo napokon zostalo v rukách domácich. Keď sa slnko dotklo horizontu, nastal čas na zapálenie 35. výročného ohňa. Do rána bieleho hrala na fleku práve zrodená kapela. Podľa tónov gitár, bendža, husličiek a dobra tancovali aj prvé svätojánske mušky rodiace sa v plameni ohňa. Driemajúca pahreba odprevadila posledných vytrvalcov, až keď vtáci prebudili slnko, aby sa nachystalo do služby. Jeho prvé lúče nás konečne uspali. Poslední sme išli spať, poslední sme vstávali.
Ťažko sa nám opúšťal tento flek, kde sa ešte vznášali spomienky na atmosféru plnú pohody. Preto sme vyrazili až po odchode posledných trampov túlali sme sa krajom až kým nedeľa nebola úplne stará.
                                                                                   Amazonka T.O. Čierna Puma (BB)

foto a článok poslala Amazonka
 Odborný dohľad nad gramatikou - Tik
 pozadie Otep
 (Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024