Č
L
Á
N
O
K

6.US-kový vander ktorí organizuje T.O.Samota
Už na Láďovej 50-tke, ktorú oslavoval na fleku v Závlčí pred týždňom, sme sa dohovárali na US-kový vander, ktorý organizuje T.O. Samota. Po niektorých nás moc nová doba neoslovuje a tak sme sa celý rok tešili na tento vander. A tak sme ja, Láďo a Pacho zabalili usárny, ešusy, čutory a presunuli sme sa do Smoleníc. S Bochom sme boli dohovorení, že bude vo vlaku, ktorým sme sa chceli odviesť do Cerová–Lieskové. Lenže strom potrhal troleje a tak namiesto vlaku bol náhradný autobus. Bocho nám ušetril šľapanie po rozpálenom asfalte a zobral nás po lesnom chodníku okolo hradu Korlátka na Rozbehy, kde sme sa mali stretnúť. Ako sme tak schádzali po dedine už z diaľky sme počuli muzicírovať kamarátov, ktorí tam už boli. Však sa nás tam stretlo okolo dvadsiatky. Pretože boli veľké horúčavy tak pivo
 

 
tieklo ako potokom. Hralo a spievalo sa dlho do noci až musela krčmárka povedať dosť. Ešte že ten hrad nie je ďaleko a tak sme sa presunuli na potlachovú lúku pod Korlátku. Spali sme len tak pod širákom, veď sa ani ináč nedalo, čo bolo tak teplo.

Ráno zavčasu nás zasa zobudilo vychádzajúce slnko a tak sme sa pobalili, našli druhú partiu, ktorá spala povyše nás pri ohnisku. Čakala nás ešte celodenná šlapačka vo veľkom teple. Ešte že sme sa vracali do dediny a tak sme doplnili na cintoríne vodu. Cestou sme sa zastavili v záhradkárskej osade v krčmičke na pivko a ako to býva vytiahli sa gitary a už sa valilo. No a tak nastala situácia, kde sme sa rozdelili na skupiny. Pár nás išlo s Pytlákom celú cestu cez Záruby na Bukovú, iní si to trochu skrátili, ale aj tak sme sa tam všetci zasa stretli. Po ceste sme si vychutnali krásny západ slnka z hradu Ostrý Kameň smerom na vodnú nádrž Buková. Tiež sme zakričali veľké Ahoooj ostatným, čo sedeli už dolu pri pive a dobrom guláši, o ktorý sa postaral kamarát Bocho.

Vraj nás nebolo vôbec počuť. K ostatným sme prišli skoro už potme. Na mokrých vlasoch som videl, že poniektorí neodolali a vykúpali sa v priehrade, veď voda bola teplá. Celý vysmädnutí sme sa tešili aj my na pivo, ale keď

  

sme prišli na radu tak došlo. Krčmár zavrel bar a bolo. Zachránil nás zasa náš spasiteľ Bocho, ktorý nás pozval na svoju neďalekú chatku. Takže bolo pivo aj všetko možné. Kamaráti opäť hrali dlho do noci. Nedeľné ráno nebolo ako inokedy, nikto sa tentoraz nebalil, zasa vytiahli gitary, flauty, husle a hralo sa, ani sme sa nenazdali a bolo po obede.

Tak sme sa postupne rozlúčili a verím, že sa opäť o rok stretneme tí istí v tomto smere zapálení kamaráti, a možno aj zopár nových tvárí. Veď z roka na rok nás je viac a viac, čo ma veľmi teší a myslím si, že aj kamarátov z T.O.Samota.         Ahoj zasa o rok.
  foto a článok poslal T.S.Pitkin
 pozadie Otep
 (Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)		  

© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024