Sobotné počasie nedávalo šancu na dlhý pochod – zišli sme do údolia rieky Bystrička a tesne pred obedným lejakom len o zastrúhaný vlas stihli dobehnúť do Říky, kde nás už čakal Jarmil a jeho husličky. V suchu, pri pive, dobrom jedle a našej muzike sme prečkali popoludnie. Rôzne predpovede sľubovali rôzne množstvá dažďa, a tak sa partia rozdelila– väčšia časť sa presunula na Ďáblovu bódu na Vlčkovej, my so Židom sme sa

vybrali podľa pôvodného plánu hore na hrebeň, na krásne a zelené potlachovisko na Jelenie lúky, kde za nami v noci prišli hudci Roby, Jarmil a Žabka.

---

Slnečnú nedeľu už každý strávil podľa svojho. Nám (už v prevahe teliat nad usárnami 3:2) sa podarilo vandráckymi songami okúzliť bufetára spod hostýnskej baziliky natoľko, že odhodil krčmársku zásteru, premenil sa na kostolníka, a ponúkol nám na revanš výšlap do kostolných veží. Pohladili sme si zvony, v ich tesnej blízkosti sme si s prstami v ušiach vychutnali zvonenie na začiatok nedeľnej poobednej omše, nahliadli do starej strojovne a popočúvali kázeň zo samotnej kupoly baziliky. Z ochodze veží bol krásny výhľad na valašské údolie aj rozkvitnuté lúky Skalného. Ako som očakávala, kvôli týmto zážitkom som nestihla posledný bus na posledný vlak zo Vsetína, ale nebolo mi to vôbec ľúto. (A navyše – stará povesť, že s hudobným nástrojom sa stopuje rýchlo, sa potvrdila.)

okúzlili sme bufetára spod hostýnskej baziliky natoľko, že odhodil krčmársku zásteru, premenil sa na kostolníka, a ponúkol nám na revanš výšlap do kostolných veží...

Veľká vďaka Pytlákovi a Vlaďke a Samotárom za zvadlo na túto úžasnú akciu a šancu spoznať ďalších podobne zavírených tulákov. Držím palce nech sa im darí túto tradičnú akciu udržať aj naďalej. Ahoj Šmídla