Okolo tretej sa začal na pódiu hudobný program. Pódiom znelo veľmi veľa krásnych trampských piesní. Mohli sme si ich vypočuť v podaní hudobných skupín ako napr. Eldorádo, Kamaráti Staré řeky, B.P.T. Zlín, K.T.O. (nemohli chýbať ani pesničky ktoré s nimi kedysi spieval Waldemar Matuška), Paběrky Marka Čermáka a ďalších výborných skupín. Skupina B.P.T. Zlín predviedla v originálnom prevedení klasickú medzivojnovú trampskú hudobnú tvorbu svojimi vokálmi. Nakoľko v rannej klasickej trampskej tvorbe bol dosť výrazný zborovo vokálny spev, tak B.P.T. Zlín to predviedli úplne originálne, znelo to nádherne a bol som z toho dojatý. Ďalšou legendou bola skupina Šmidli Boys, ktorá tiež hrá klasickú trampskú tvorbu, a ktorú udržiava už tretia generácia trampských hudobníkov. Aj Banjo Band s Ivanom Mládkom urobili tiež dobrú veselú atmosféru. Tiež hrali viac pesničky, ktoré súvisia s trampingom napr. Vlak je vlak. Zložil ju Ivan Mládek a spieval ju kedysi aj osadník Ztracenky komik Jaroslav Štercl.
Po dohraní Banjo Bandu nastal čas zapáliť 100. výročný oheň. Bola už skoro tma a deti – najmladší osadníci Ztracenky - priniesli osadnú vlajku Ztracené naděje k stožiaru. Po pripevnení na stožiar sa za tónov trampskej hymny Vlajky postupne vztyčovala osadná vlajka Ztracené naděje na vysoký stožiar. Po hymne si 4 najstarší osadníci Hana Klégrová, Franta Hacker (emeritný sherif Ztracenky a kapelník K.T.O.), Karel Kléger a Jozef Valšuba odpálili od osadníka Romana v indiánskom obleku fakle (on oheň zapálil pri osadnom toteme čisto iskrami kresaním a odtiaľ si priniesol zapálenú fakľu). Zo 4 svetových strán následne zapálili 100. výročný osadný oheň na pripravenej pagode. Tiež sme si zosnulých kamarátov a kamarátky uctili minútkou ticha. Potom na pódiu začala hrať skupina Bandoleros, ktorá spustila pesničky ako napr. Ztracenka si zpíva, Jede cowboy a ďalšie trampské klasiky. Popri nich sa postavil veľký rad kamarátov, ktorí osade gratulovali rôznymi darmi. Kto dal osadníkom dar, dostal vlajku Ztracenky, pamätný list a drevený obraz 100 let Ztracenky. Po gratuláciach sme si pri horiacom ohni mohli vychutnávať pesničky, ktoré na pódiu hrali Duo Blanice, Jelen z Ostravy (zo Šínov), Saša (zo Samotářov), Nové Struny, Apten Hassa, kamarátky Radka Nýdlová a Stani Koucká Nodlová a ďalší. Okolo druhej hodiny v noci, keď skončil program na pódiu, spustila sa pri ohni voľná zábava a náladička pri gitarách a pekných trampských pesničkách. Pri gitarách a spoločnom speve vydržali kamaráti až do pol šiestej hodiny ráno. Plno kamarátov zostalo spať na osadnom fleku klasicky pod širákom aj keď z oblakov išla zopárkrát krátkodobá mierna prehánková sprcha, ale to bolo v pohode. Aj preto som si radšej vybral miesto na spanie pod stromom, kde ma čiastočne kryli listy stromu pred dažďom. Nastalo ráno raňajky, čaj a pri nich spoločné debaty. Potom už postupné lúčenie sa, zalamovanie palcov a odchody domov. My s Fikom sme išli hore na kopec ponad Ztracenku a odtiaľ sme si z lesného chodníka na vrchu Zadka a Slepičkův vrch pozerali výhľady na meandre rieky Vltava a krásne výhľady na okolie. Potom sme pokračovali lúkou obory s ďalšími peknými výhľadmi, okolo pamätníka osady SKOT, až sme prišli do legendárnej trampskej krčmy „U Taterů“. Tam sme sa zvítali s kamarátom krčmárom Gubbym a o chvíľku bola uvarená aj výborná polievka. Kamaráti, ktorí sem dorazili z potlachu, si na nej výborne pochutili. Pri občerstvení sme si ešte aj zahrali a zaspievali až nastal čas postupného lúčenia. Fiko a ja sme sa po dvanástej rozlúčili a išli do Prahy a odtiaľ vlakom do Bratislavy. Niektorí sú toho názoru, že potlachy na Ztracenke už nie sú typicky trampské, že je to akási masovka a odklon od pôvodného trampingu. Aj keď si ctím trampské zvyky, chodievam aj na klasické vandre, a nechcem aby sa potlachy začali uberať smerom k