AhojAhoj 2012 -odomykanie vody

Odomykanie vody- Malý Dunaj
obec Vlky
5.5.2012

Tak... neutopili sme sa, ani eskymák nebol.. Pančo mi navrhol pri čistení Malého Dunaja, či nepôjdem na kanojke do Vlkov na otváranie vody malého Dunaja...Kto ma pozná, vie, že adrenalín zbožňujem, kedysi som ho aj vyhľadával, tak ma ani prehovárať nemusel... Malý Dunaj som splavil za mladi viackrát, aj na nafukovačkách, aj na plti... Problémik mi začala robiť dcéra, ktorá sa chcela ísť utopiť so mnou. Ešte na kanojke nebola a s takými osobami som mal zlé skúsenosti (s mojou nebohou manželkou sme sa medzi Slovnaftom a flekom u Rusa štyrikrát ocitli vo vode... ) Pančo mi potom sľúbil stabilnejšiu pramicu, čo ma potešilo, ale na to mi Frenky volal, či ho zoberiem do pramice, lebo má pokazené auto a nemá sa ako dostať do Vlkov... Úprimne napíšem, táto predstava ma veľmi nepotešila, akože z blata do kaluže... dorazil ma Pančo, ktorý mi krátko na to zavolal, že do pramice mi dá ďaľšieho člena posádky... skoro som skolaboval, našťastie to mala byť Slezi. Nakoniec to dopadlo tak, že pramica

nebola, mali sme vytvoriť katamarán z dvoch kanoí, ale keď som sa dozvedel akým spôsobom mali byť spojené tak som nesúhlasil a išli sme sólove... Stretli sme sa 5. mája 2012 v Zálesí na zastávke autobusu, kde sa dali ľahko člny vyložiť... Posledný, kto sa dozvedel, že má k dispozíci kanojku bol Karol (Broncho) z Vajnor, ktorý mi volal o deviatej, že je po preflámovanej noci v Jabloňovom a potrebuje sa dostať do Zálesia... nevedel som mu pomôcť, ale prišiel načas stopom a na bicykli (ten chlap sa nezdá ) Bol som v Zálesí s dcérou prvý, potom dorazil Voloďa Gulatý s Karfom ako druhá posádka, po nich tretia posádka Slezi s Miško a štvrtá Pančo s Paulou. Ako posledný samozrejme piata posádka Karol.... Keď sme vyložili člny, ktoré nám priviezli na prívesnom vozíku tak Pančo ako ostrieľaný Dunajský vlk poskytol informácie a rady nováčikom, asi mojej ratolesti a spustili sme sa na vodu. Po dvadsiatich rokoch som pocítil to krásne ,, houpy- houp po vlnách se loďka houpá ... ). Neuveriteľne dobre som sa cítil. Obdivovali sme krásy Malého Dunaja priamo z hladiny, tešili sme sa pri pohľade na porast popri brehoch, na vodné vtáky a živočíchy, ktoré sme pozorovali z člnkov, ale bohužiaľ ,videli sme aj bordel, ktorý

prúd niesol dole vodou... Potešil nás pohľad na Ivánsky hausbót, Ivánsku včelnicu, následne pohľad na potlachovú lúku „u Rusa“, na chatku na vode v zátoke u Rusa... Plavba prebiehala v pohode, napriek tomu, že miestami boli popadané stromy do vody a museli sme kľučkovať. Na pohľad nádhera... Amazonka je šuviks . Pri Malinovskom toteme sa k nám pridal na kanojke Korytnačka s Jankou a Šaman s Milkou, ktorí si viezli so sebou vozíček na prepravu kánoí... Ďalej sme sa plavil spolu, v počte sedem člnov. Plavba bola príjemná, všetko v pohode, až na Karola, ktorý bol v kanojke sám a preto keď fúkol vetrík, tak mal čo robiť, aby ho vďaka zdvihnutého predku netočilo ako plachetnicu... v pohode sme sa dostali k priehrade elektrárne pri Tomášove, kde sme člny museli prenášať, a prevážať na vozíčku, ale za priehradou to už išlo rýchlejšie... nezabudli sme sa zastaviť za Tomášovom v krčmičke „U zlatej Rybky“, kde Korytnačka vytiahol gitarku a popri obede a pivečku sme si zaspievali... Slezi zatelefonovala Guličke, ktorá bola na návšteve u dcéry v Tomášove a na radosť všetkých sa k nám pridala aj bez príprav, hoci v kanojke dosiaľ nesedela... tešili sme sa všetci jej prítomnosti, asi najviac

Karol, jemu naozaj chýbal spoluplavec .. Keď sme si oddýchli, pokračovali sme ďalej...plávali sme a plávali, obdivovali sme prírodu, kým sa na obzore neobjavil ostrov vo Vlkoch a roky zdemolovaný most...Pred ním sme šťastlivo pristáli a vytiahli člny na breh. Všetko bez nehody. Zasmiali sme sa, keď Karfo predviedol ako bol celý čas zašprajcovaný v kanojke, ale naozaj bolo super...Na brehu nás čakal odvoz člnov s prívesom, Pančo to dobre vybavil, chvála mu, nemuseli sme sa viac starať o člny... Po príchode na flek Američanov (T.O.Red River II)sme zistili, že tam nie je veľa ľudí, bolo tam dosť známych trampov – suchozemcov, aj ja sa považujem za suchozemca, že som sa dopravil štýlove na kánojke, to je len využitie príležitosti... Zvítali sme sa s prítomnými, baby sme vybozkávali, postavili stany a zábava začala... postupne začali prichádzať po vode vodáci, pešiaci aj bicyklisti, známi aj neznámi... záujem vyvolali samotní Američania, ktorí sa doplavili na spojených pramiciach poháňaných motorom ( môj postreh – motor vrčal, dvaja veslovali a ostatní vrčali do rytmu, ale, čo sa dá vytýkať starým pánom, všetci sa potešili, že sa dostavili) Čo dodať... výborná držková, perfektne pripravené hríby s chlebom ( neuveriteľné, po brehoch malého Dunaja rástli trsy sírovca, úplne mladučkého, čo mnohé posádky využili a doviezli na flek... vrátane nás ) Podvečer nás privítal Kitty(T.O.Red River II), poďakoval za účasť, a oznámil že odomyká vody Malého Dunaja na túto sezónu... Zahrala sa Vlajka a začala zábava... Hm... ďalej sa nepamätám.....
ale takejto akcii dvojnásobné AHÓJ... Jožo-BaZa...