AhojAhoj 2012 -T.O.Návrat

20.výročie T.O.Návrat
27.-29. apríla 2012
"U Rusa" Ivanka pri Dunaji

Dostať pozvánku na akciu Návratu bolo pre mňa vždy veľkým sviatkom. Nebolo to len krásnym flekom, ktorý ma chytil za srdce od prvej akcie, ktorú som tam strávila a dokonca to nebolo ani preto, že som sa nemusela k svojmu stanu prebíjať cez masu ľudí alebo večer pri ohni dlho hľadať miesto, kam by som zložila svoje unavené telo po herných zápoleniach. Bolo to jednoducho preto, lebo Návrat dokázal navodiť atmosféru domova....vždy som mala

pocit, že som prišla domov medzi svoju rodinu...ani nie medzi priateľov...ale medzi rodinu. Komorná akcia o malom počte ľudí, ale vždy plná zábavy, spevu a hier. Tak si pamätám staré akcie Návratu. Keď mi pred pár týždňami prišla pozvánka na potlach Návratu, vybavili sa mi práve všetky tie krásne časy spojené so starým flekom a mierne mi stislo pri srdci, keď som zistila, že sa táto akcia bude konať U Rusa. Nie preto, že by flek U Rusa nebol krásny, ale skôr preto, že Návrat som si vždy spájala s tým malým flekom uprostred pola a s lietadlami nad hlavou. Radosť z pozvania mi mohlo prekaziť len to, že na tento víkend 27-29.4.2012 som už mala dohodnuté ďalšie akcie, ktorých som sa mala zúčastniť. Návrat je ale moja

srdcová záležitosť a 20.výročie založenia dokázali prebiť všetko ostatné. Neľutujem. Po piatkovom príchode na flek U Rusa so svojimi spoluosadníkmi z T.O. Nádej Kubom a Pandou som musela skonštatovať, že nie flek, ale ľudia robili vždy to, čím pre mňa Návrat bol. Rodinou. Štandardne nie veľký počet dospelých ľudí, ktorých počet sa počas víkendu výrazne nezväčšil vyrovnávalo asi v rovnakom počte množstvo detí. Bolo krásne vidieť taký počet nádejných pokračovateľov trampingu. Piatkový večer sa niesol v znamení rozhovorov, dobrého jedla – jelení guláš Návratu a Kubkové domáce klobásky alias piliňáky a nádherných piesní, ktoré prestali znieť až nadránom okolo 4:15, kedy sa do spánku uložili aj poslední bojovníci s tmou. Na fleku zavládla tíš. Sobotné ráno všetkých privítalo nádherným slnečným počasím, ako keby chcelo byť predzvesťou krásneho dňa, čo sa neskôr aj potvrdilo. Tradičný guláš dnes nahradilo chilli con carne, ktoré bolo úžasné..Dvojitá porcia s ktorou som sa chcela podeliť s osadníkom Kubom vo mne zmizla ani neviem ako. Ešteže máme našu Pandu, ktorá nie je veľký jedák a niečo mu nechala....no a samozrejme že kotol bol našťastie veľký a jedla dosť, takže dupla nebola problémom. Veľkým prekvapením pre mňa bolo, ale musím povedať že príjemným, keď sa okolo jednej spustili súťaže. Herné zápolenie, ktoré býva súčasťou potlachov teraz nepostavilo proti sebe každú vekovú kategóriu, ale len deti. Veľké množstvo kreatívnych súťaží zabavilo celé osadenstvo až do neskorého popoludnia. Najviac ma pobavilo keď dieťa navigovalo jedného zo

Nebolo to len krásnym flekom, ktorý ma chytil za srdce od prvej akcie, ktorú som tam strávila a dokonca to nebolo ani preto, že som sa nemusela k svojmu stanu prebíjať cez masu ľudí ..

Tesne pred zapálením výročného ohňa sa rozdali ceny pre súťažiacich a bolo krásne sledovať, ako si navzájom deti fandili a blahoželali k jednotlivým cenám...

svojich rodičov po prekážkovej dráhe, pričom rodič mal zaviazané oči. Je zlé, keď sa ešte dobre nerozoznáva pravá a ľavá ruka, ale vtipné pre tých, ktorý nemusia pre tieto drobné neznalosti padať a potkýnať sa.... Tesne pred zapálením výročného ohňa sa rozdali ceny pre súťažiacich a bolo krásne sledovať, ako si navzájom deti fandili a blahoželali k jednotlivým cenám. S nemým úžasom som pozorovala ako sa deti, ktoré vyhrali viac cien, podelili s tými, ktoré nevyhrali...Celú akciu som osobne nazvala Návrat pre deti....všetko bolo robené tak, aby sa naša najmladšia generácia cítila čo najviac v dianí a dostala šancu, aby ju chytilo za srdce to, čo nás už dávno. Chalani nemohli lepšie spraviť, než to, že dali deckám dôveru a možnosť, zapáliť výročný oheň. Tá hrdosť, ktorú sme na deckách mohli vidieť, že dostali šancu, bola presne taká istá, akú som pociťovala ja, keď sme ju dostali pred 17 rokmi my na potlachu T. O. Prameň. Zapálenie výročného ohňa bolo plánované na 19:00 a myslím, že sa to časovo celkom podarilo. Nikto však nečakal, že intenzita žiarenia bude taká veľká. Už dávno som tak ďaleko dobrovoľne od ohňa nestála. Po hymne a osadovej srdcovej piesni Poranený koleno sa spustila večerná zábava, ktorá

plynulo prešla až do rannej. Po zbalení tábora nám nezostalo nič iné , len sa rozlúčiť a tešiť sa na ďalšiu akciu, kde sa stretne toľko správnych ľudí ako bolo tu. Ahoj niekde na potlachu T.S.Satanta

Chalani nemohli lepšie spraviť, než to, že dali deckám dôveru a možnosť, zapáliť výročný oheň.

Tá hrdosť, ktorú sme na deckách mohli vidieť, že dostali šancu bola presne taká istá, akú som pociťovala ja, keď sme ju dostali

foto a článok poslala T.S.Satanta(Fero) + foto Džejna(T.O.Nádej)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024