Za siedmimi horami a siedmimi riekami , teda odkiaľ sa to berie a akým pohľadom sa na to pozerá , v kraji ktorý je zo severu osadami rodov „drevokradačov“ strážený , kde sa pivo za 2€ predáva , no i napriek tomu je tam fest fajn , tak tam sme naše suché nohy na oltár prírody niesli. Kto sa cez všetky nástrahy prenesie na toho veru objavenie pravého RAJA čaká. Slovenský raj.
Stretnutie so zbytkom kolektívu kamarátov sme mali o 21:00 v piatok večer v Podlesku. Bližšie súradnice : niekde v krčme. Nechcem predbiehať sled udalostí , ale všetci sme sa stretli bez dohadovania a hľadania po iných občerstvovacích zariadeniach. Veď trampi , čo vám budem písať. Ale poďme späť k poobediu. Kto má voľno ako mi dvaja ( mená nie sú dôležité ) tak ideálna cesta k Podlesku vedie od Spišských Tomášoviec cez prielom Hornádu. Začiatok vás zavedie na Tomášovský výhľad. Nádherné miesto . Ak sa budete dívať pod nohy a nevšimnete si odbočku na lúke pod lesom tak ho miniete ako my. Po krátkom zostupe k samotnému prielomu vás raj objíme v plnej sile a kráse. A ak aj vám vyjde nádherný upršaný podvečer , isto vám na rebríkoch nikto nebude zavadzať. Prielom Hornádu je v jarnom období asi najsuchšia varianta zo všetkých roklín raja. Teda nie po daždi . Trochu nás sprchovalo pod prevismi ktoré sa inak ako po rebríku nedali prekonať. Trasa má trvať 3 hod. a 40 min. Dá sa to... O čo krajšia by to bola pastva pre oči keby v Hornáde netieklo „hutné kapúčíno“ . Mňa zo všetkých krás prielomu asi najviac nadchol „Večný dážď“. Keby ma niekto raz poslal hľadať príbytok vodnej

 občerstvili z prameňa pri závere rokliny kúsok pod oddychovým prístreškom. Ďalej nás cesta viedla na Kláštorisko kde náš adrenalín z rokliny zvýšila cena piva a poslednou pomyselnou kvapkou bolo 50 centov za toaletu , ktorá nás hnala preč od výdobytkov civilizácie smerom na Biskupské Chyžky. Teraz by som vám rád opísal cestu nášho kolektívu ktorý zostúpil na Tomášovskú Belú a hore Veľkým Sokolom smerovali k Chyžkám ktoré skôr poznáme pod menom Hamburgery. No moje premočené nôžky a protestujúce stehienka ma odlúčili od kolektívu kamarátov a na Hamburgery som smeroval kratšou a jemnejšou cestou cez dolinu Kyseľ. Poprosím , nemýliť si to s Malým Kyseľom a náhradnou trasou Malého Kyseľa. Kyseľ je jednoduchá dolinka , ktorou som naposledy šliapal v novembri r. 1997. Avšak čas je potvora a vrásnenie hôr zrejme aj naďalej pokračuje a vypadá 

to , že intenzívnejšie ako v prvohorách. A tak som prekvapivo liezol rebríkmi ktoré ani na mape neboli. Hamburgery alias Biskupské Chyžky nás privítali nielen starou známou stajňou , ideálnou na prespanie v suchu ale aj fajnovými stolmi a lavicami pri horárni , ba dokonca aj latrínkou. Vyskúšal som , fakt nesplachuje.
Konečne sme posušili všetko čo sa dalo , a nechali oddýchnuť nôžkam naším uboleným , zaslúžili si to veru.
Ej veru , kruto začalo nedeľné ráno. Ani som sa nestačil na druhý ranný spánok obrátiť a už sa balili a vraj hybaj na cestu... O 09:00 ráno ?!?!? Blázni !!! Veru frflali keď sa oni pobalený s báglami na chrbtoch prizerali ako ja raňajkujem. Ale kôli ich vraživým pohľadom som už radšej s varením kávy neprovokoval.