|
Západné bielokarpatské trampovanie.
(ako som prehnal kamarátov zhruba 50 km okruhom)
1. až 3. máj 2015 západná časť Bielych a Bílych Karpát na pomedzí Slovenska a Moravy.
Už dávnejšie som dostal chuť ísť sa pozrieť do západnej časti Bielych a Bílych Karpát na pomedzí Slovenska a Moravy. Tak sa mi podarilo nahovoriť 4 kamarátov a naplánovať to na vychádzajúce tri dni voľna a urobiť si tam vander. A tak sme sa 1.5.2015 vybrali na tento vander títo kamaráti: Krto, Yety s dcérou Pesničkou a (ja) |
|
Pedierko.Z Bratislavy do Vrboviec sme išli v piatok ráno 4 kolesovým tátošom. Tam sme chceli nasadnúť na lokálku kodrcák a odviesť sa 1 zastávku na Javorník nad Veličkou. Prišli sme v predstihu o hodinu skôr, tak nás Yety vysadil v Javorníku nad Veličkou kde sme si zatiaľ pozreli pri ceste rozhľadňu Dráhy a výhľady do okolia ktoré trochu kazil dážď. Potom išiel kamarát Yety zaparkovať auto do Vrboviec a my sme sa postavili na mostík ponad trať a fotili sme prichádzajúci kodrcáčik a Yetyho ktorý z neho vystúpil mávajúc nám z nástupišťa klobúkom. A teraz už len zobrať veci vrátane gitarky a mandolíny a ísť pekne peši na vander. Z Javorníka nad Veličkou sme išli hore kopcom smerom k Prírodnej pamiatke Velický hliník. Po nafotografovaní sme pokračovali hore lúkami až sme prišli do lesa a pokračovali sme po zelenej značke. Po lesnom chodníčku sme prišli k lúčke na kopci Bojiště kde bola minirozhľadňa ale odtiaľ nebol moc výhľad. Z Bojišťa sme pokračovali ponad dedinou Kuželov až k mlynu za dedinou známom ako Kuželovský větrák. Tu sme si pofotili mlyn a išli sme lúkami s prekrásnou prírodou - lúkou Zápotočí ďalej a pozerali panorámu Bílych Karpát až sme prišli na vrch známy ako U Tří kamenu. |
|
|
|
V altánku s názvom Zbojník sme si urobili obedňajšiu prestávku cca medzi jednou a druhou poobede. Nechýbala ani hudobná vložka so sladkým drevom po ktorej nám príjemne vytrávilo. Zo Zbojníka sme pokračovali po hranici ďalej a obzerali si výhľady kopca Stráň a Pánskeho. Bolo treba doplniť vodu, tak sme si vodu doplnili na studničke „U Hrabu“. Odtiaľ sme kráčali hore až sme prišli na vrch Kobyla. Tu sa nám otvorili kásne výhľady na moravskú stranu, najmä na Vojšické louky. Pokračovali sme ponad Vojšickými loukami po červenej značke a pozorovali krásne výhľady na Čertoryje a široké moravské okolie. Hovorili sme si že táto krajina je taká pekná a rôznorodá ako by sme prechádzali rôznymi dimenziami že prejdeme jednu peknú časť a potom les a potom iná pekná časť. Po ceste bolo plno stromov a kríkov s bielymi rozvoniavajúcimi kvetmi. My sme pokračovali na slovenskú stranu na vrch Tri Kopce a odtiaľ na rozhľadňu Žalostiná pri kopci Žalostiná. Tu sme sa popozerali, len škoda že mierny opar s mrholením kazil výhľad a bolo nám aj trochu ľúto, že nie je krásne slnečné počasie, aby by sme videli viac. Po prestávke pri rozhľadni som sa bol pozrieť do okolia a zbadal som čriedu danielov a nižšie altánok. Tak sme sa z rozhľadne posunuli |
kúsok nižšie pod kopec bližšie k potoku Chvojnica a tam na lúke pri lese sa zložili okolo pol šiestej poobede pri altánku. V ohnisku sme si urobili ohník a nastal čas večernej opekačky. Po opekačke nechýbali ani trampské pesničky kde okrem spoločného spevu znela Krtová mandolína spolu s mojou gitarou. Na noc sme sa v altánku zložili na prespanie, natiahli celtu a nemusel nás rušiť ani lejak so studeným vetriskom. Ráno sme sa zobudili do hmlistého dňa a po raňajkách sme sa vydali šľapať ďalej popri potoku Chvojnica až sme prišli na moravskú stranu do Kněžských hor. Tu bola brána do Radějovskej obory. Kamarátov som upozornil že priestor je monitorovaný a že ideme k veľkému bratovi. Po prelezení schodov do obory sme pokračovali hustým lesom až sme prišli k útulni a altánku. Tu bola krátka prestávka. Odtiaľ sme pokračovali ďalej až sme prišli do prekrásnej časti k lúkam prírodnej rezervácie Koutky. Na lúky a rôzne stromy a jazerá boli prekrásne výhľady. Hore na kopci bol aj diviak. Ďalej sme pokračovali časťou ktorá má názov Měsiční údolí. |
|
|
Tu sme si urobili prestávku pri jazere pri kamennej poľovníckej chate. Ďalej sme pokračovali ponad Měsíční údolí kde sme si porobili zábery najmä masívnych borovíc, až sme preliezli schodkami a boli sme vonku z obory. Okolo jednej poobede sme prišli do dediny Radějov kde dobre padlo občerstvenie v miestnej krčme a po prestávke sme pokračovali dedinou až sme vošli do lesa a po žltej značke sme prišli na vrch Travičná kde bola vysoká rozhľadňa. Tam sme Yetym, s Pesničkou a s Pedierkom vyliezli na rozhľadňu na veži vysielača ktorá bola v poobedňajších hodinách prístupná širokej verejnosti. Bolo pekné slnečné počasie tak sa nám naskytli prekrásne panoramatické pohľady na široko ďaleko. Z rozhľadne sme prišli na |
salašnícku farmičku kúsok pod rozhľadňou. Pri vstupnej bráne sa nám potešil Pavel ktorý to má na starosti. Povedal nám že aj on trampoval a je z Čiech predstavil sa nám, skamarátili sme sa a po prezrení si salaša sme sa usadili k ohnisku kde bola opekačka a s Pavlem aj s vedúcim salaša sme sa bavili pri ohníku pri mandolíne, gitare a spoločnom speve a dobre nám to padlo po 15 kilometroch prejdených od rána zo Žalostinej. Aj Pavel ktorému kedysi hovorievali Komín nám rozprával nejaké zážitky z vandrov a trampského života. V nedeľu ráno po ďalšej prespanej noci vonku na Travičnej, sme pokračovali ďalej po červenej značke nad Tvarožnou Lhotou smerom na kopec Šumárnik. |
|
Tam sme si pozerali zaujímavé hradisko urobené z driev a bola tam urobená aj pekná rozhľadňa. Odtiaľ sme pokračovali cez Kňežodubský háj až k lúkam pri kopci Výskum. Tu začalo mrholiť a fúkať poriadne silný vetrisko tak sme si sadli pod stromy a urobili si krátku prestávku. Po prestávke sme pokračovali okolo totemu a turistického označníka Pod Výzkumem a Malanskými dílymi pokračovali hore lúkou až do Panského lesa a po krátkej pauze lúkami ktoré sa volajú Na Basách až na vrch Kobyla kde boli prekrásne výhľady na okolitú prírodu. Tu sme si ešte posedeli chvíľku zahrali a na záver sme si zaspievali Ryvolovku Poslední Míle, keď už nás čakala posledná časť vandru. Z Kobyly sme popri hranici kratší úsek znovu pokračovali podobne ako v piatok až k 3 kameňom a odtiaľ sme išli na kopec s názvom Stráň (tam sme v piatok neboli). |
Odtiaľ sme si pozerali tvar kopca Kobyla (ktorý bol oproti) a hovorili si že pripomína sediacu Kobylu a má podobný tvar ako vrch Devínska Kobyla. Zo Stráne sme išli dolu lesom až do Vrboviec kde sme dorazili okolo pol štvrtej poobede. Po tri dni sme porobili každý deň okolo 15 km a urobili sme trasu v tvare kruhu alebo väčšej slučky dokopy - necelých 50 km spolu. Takúto trasu zvládla aj Yetyho dcéra kamarátka Pesnička ktorá povedala že sa jej to veľmi páčilo, ale že je rada že im zajtra odpadne telesná (je ešte školopovinná). Vo Vrbovciach sme nasadli zase na 4 kolesový tátoš a bolo po vandri. Ešte v Sobotišti nás kamarát Krto ako vďaku pozval do krčmo-reštiky na jedlo a občerstvenie za čo mu ďakujeme. Ďakujem zúčastneným kamarátom za dobrú atmosféru ktorú vytvárali a želám im skoré zotavenie svalstva a prekonanie prípadnej svalovice.
Pedierko |
|
|
|
© 2015 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|