|
Vander Novohradky - Novohradské hory, južné Čechy, 27.- 30.4. 2018 |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Sobota ráno - deň ako z obrázku. Najlepší maliar príroda sa predvádza niekoľkými odtieňmi žltej: rozkvitnuté narcisy, zlatý dážď, záružlie na brehoch rybníka, hladina posypaná žltozeleným peľom. |
|
|
Raňajky, pobalenie spacákov, zásob. Po Drobkovej rozcvičke vyrážame vo svorke 9+5 (mužov + žien) vo veku 36 - 60 rokov a výške 164 - 204 cm, k tomu 4 gitary. Sprevádza nás svorka 2+1 (feny a pes) austrálskych honáckych (SK=dobytkárskych) psov - Ajša, Roza a Jack. Marťa zabezpečila sprievodcu novohradským krajom v osobe kolegu Mílu. Krajinu pozná, vie sa v nej orientovať a ešte je aj dobrý parťák. Cesta ubieha veselo, prvá zastávka je na Žofíne .Voda je ešte studená, ale pár z nás neodolá malému jazierku a pohľadu z jeho vôd na šíro-šíry krásny kraj lesov a lúk. |
|
 |
 |
| Tiahneme krajinou |
Žofín - prvé kúpanie |
|
Zvyšok partie sa ochladzuje čapákom v reštaurácii. V rakúskych výletníkoch vzbudzujeme pozornosť, ale veď kto by si nevšimol, keď sa dovalí taká tlupa ľudí a psov a ešte skáče do malého rybníka medzi žubrienky (CZ=pulec). |
 |
 |
Vodná nádrž Zlatá Ktiš je ďalšou kúpacou "zlatou" prestávkou.
V prvotne dych vyrážajúcej chladnej vode si na ňu postupne privykáme, zhodneme sa, že v apríli sa nikto z nás ešte v jazere nekúpal. Robíme si obednú pauzu aj s kávou uvarenou na variči, vytiahne sa gitara. |
| Pokračujeme popri hranici Žofínskeho pralesa najstaršieho chráneného územia v Európe (od r. 1838). Medzi stromami nachádzame aj pozostatky, pripomínajúce kedysi ostro stráženú hranicu, v podobe starých izolantov a zhrdzaveného ostatného drôtu. Po príjemnom oddychu stúpame lesom stále vyššie. Po pár hodinách zmorení prevýšením aj 30° teplotou sa osviežujeme v studničke na mieste bývalá Skelná huť. Básnička od miestneho lekára, žijúceho tu do 70. r. min. stor, výstižne opisuje časy, keď tu v lone prekrásnej prírody žili a pracovali štastní a veselí ľudia. Okolie mi pripomína miesto s podobným osudom a rovnakým názvom v Malých Karpatoch - Sklenú hutu kde budeme o tri týždne na vandri. Poniže studničky na okraji lúky plnej kveteny, na brehu potôčika rozkladáme kemp na noc. |
|
|
|
Stará, majestátna čerešňa nad ním je dojemným potvrdením slov básnika. Kemp ako vystrihnutý z ilustrácií Rychlých šípov je odmenou za námahu. Drobek, Pedro, Bob a Martinka nám spríjemňujú krásny večer hrou na gitary. Po polnoci prichádza čas na jedinečné |
|
vystúpenie dua DroZa – človek Drobek a fenka Roza s prevedením skladby, ktoré by snáď ocenil aj jej autor Ennio Moricone. Neopísateľný zážitok, z ktorého nám tečú slzy od smiechu. Súzvučne vyjúci a zavíjajúci pár by isto rozosmial aj stále vážneho Harmoniku Charlesa Bronsona. Mesiac takmer v splne postupne putuje nad našimi hlavami. V jednej chvíli rozžiari starú čerešňu, ktorá sa po rokoch opäť mohla pozerať na veselých a šťastných ľudí...
Noc je teplá, nedeľa krásne slnečná. Opäť rozcvička – Golem sa pri predvádzaní mostíka inšpiroval prírodou. Z kempu à la Foglar pred 10-ou vyrážame. |
|
|
|
Myslivna - 2. najvyšší vrch Novohradských hôr na českej strane |
| Pedro neskôr z mapy zistí, že potôčik je jedným zo začiatočných prítokov Lužnice. Našťastie nevyrážame do slnkom zaliateho údolia, ohnivá guľa totiž od rána poriadne pečie. Kráčame asi 3km v príjemnom tieni ihličnatého lesa, sem tam vidno skupinku stepilých (SK súmerných) bukov. Míla s Marťou navrhnú drsnú skratku cez močariny so stálym stúpaním a predieraním sa cez priesek. Poriadne spotení po jej zdolaní prichádzame na asfaltku vedúcu na vrch Myslivna, 2. najvyšší vrch Novohradských hôr na českej strane. |
| Miesto je tiež cieľom cyklistov a autoturistov s deťmi. Chatka s ohniskom a opodiaľ skalnatý útvar, z ktorého je prekrásny výhľad na okolitú krajinu. Okamžite sa vydriapeme na skaly a robíme spoločnú fotku. Po pauze v tieni chatky, pri ktorej sa delíme o posledné pivá a varí sa káva, pokračujeme lesnou asfaltkou. Slnko je v plnej sile, páli priamo na nás a tak po pár kilometroch s radosťou zhadzujeme batohy v lesíku pri rybníku. Voda je opäť šokujúco studená, ale tí, ktorí sa do nej odvážili boli odmenení pohľadom ako z obrázku od Marka Čermáka. Časť zostáva na trávnatej pláži, časť ide do asi 2 km vzdialenej usadlosti Baronův most. Na začiatku pod rovnakým názvom je v príjemnom prostredí hospoda s perfektnou obsluhou, plná domácich aj rakúskych cyklistov a autoturistov. Chytíme flek, postupne sa dovalí celá parta a trochu to "roztočíme". Na chalupu, ktorú sme opustili včera ráno, sa vraciame podvečer okolo Uhlišťského rybníka, tichou horou a na záver cez rozkvitnuté lúky obklopené lesmi. |
|
Večer - ten je jasný - spev a hra na gitarách. Krajší záver spoločne strávených dní s bezvadnou partiou ani nemohol byť.
Pondelok ráno to vyzerá ako na bojisku. Okolo ohniska dôkazy nočného hýrenia a opodiaľ rôzne rozmiestnení účastníci večernej zábavy. Zakuklení v spacákoch pod vrstvou žltozeleného peľu, ktorý sa túto jar doslova sype zo stromov. Postupne vstávame, balíme, upratujeme. Míla odišiel skoro ráno, lúčime sa s Hanči. Patrí jej vďaka za vybavenie tohto zázemia, chatku v prekrásnom prostredí pri Pohorskej Vsi nám poskytol jej kolega. Golem a Bob sa s nami lúčia v Třeboni na nádraží . Zvyšok si spolu dáme neskorý obed - Kralickej řízek. Definitivne zakončujeme krásnych spoločných pár dní rozlúčkou - Pedro a ja smer Bratislava, Ivoš, Míra, Martina a Radka smer Brno, Drobek, Hanka, Azo, Honza smer Tetčice. Vander česko-moravsko - slovenský v Novohradkách - AHOJ! |
|
|
| Ak Ťa zaujíma – Pomníky československého odboja počas 2. sv. vojny - klikni sem |
|
|
|
|
Článok
Andy
Bábovka,
foto:
Azo,
Bob,
Golem
(Texty
sú
zverejňované
tak, ako
boli
zaslané
autormi
a
neprešli
jazykovou
úpravou.) |
|
|
|
© 2018 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|
