AhojAhoj 2018 - III. výročný oheň OZ Priatelia lesa

Máj
2018

III. výročný oheň OZ Priatelia lesa

OZ Priatelia lesa je občianskym združením založením v roku 2003, ktoré združuje 6 dnes už legendárnych trampských osád v Modre a okolí a síce: T. O. Čierny Medveď, T. O. Geronimo, T. O. Biela Hviezda, T. O. Pavučina, T. O. Manitoba a T. O. Brezička. Týchto 6 osád združuje viac ako 40 aktívnych vyznávačov života v nedotknutej prírode, ktorí okrem tradičných potlachov, výročných ohňov, pochodov a čistenia studničiek, aktívne vypomáhajú tiež LESOM MODRA, s. r. o.

so zalesňovaním, zhotovovaním oplotenia proti zveri, likvidáciou nefunkčných oplotení, uhadzovaním haluziny, a to v celkovom rozsahu 400 hodín ročne. Kamaráti sa pri neokrúhlom 13.-tom výročí založenia združenia rozhodli, že zorganizujú svoj prvý výročný oheň, a v tejto tradícií sme ako inak pokračovali aj v tomto roku a v dňoch 19. a 20. mája 2018 sme zorganizovali III. výročný oheň opäť na starom známom mieste na osade Čierny Medveď.

Týždeň pred podujatím prebehla v blízkosti fleku brigáda, kde sa vyčistilo koryto potoka, popílili popadané stromy a obnovil vlajkový stožiar, aby sa v sobotu zaplnil osadnými vlajkami a ukázal sa tak v plnej kráse. Veru, celý týždeň bolo počasie skôr marcové ako májové, pršalo a teploty sa šplhali maximálne k 15stim stupňom, ale sme predsa nejaká partia, ktorá si vie nakloniť aj Manitoua a tých ostatných tam hore a hneď zrána vyšlo slniečko.Na búdku sme deň vopred už doniesli všetky nevyhnutné doplnky potrebné k zdarnému priebehu výročného ohňa a síce hovädzie mäsko do guláša, zemiačiky, masť, cibuľku a tiež niečo pre smädné krky a to Perštejn a Krakonoš obe 11° a pre tých ostatných a našu milú mládež tiež Kofolku originál.

hmmmm ako to napísať.....

V sobotu sme dorazili na flek v čiastočne nezvyklej zostave, kde trojicu v zložení: Kyro, Arťo a Strapec dopĺňalo novinárske eso z denníka Pravdy. Andrej Barát sa podujal medzi nás trampov bez zábran vkročiť, čiastočne sa obávajúc, pretože živého trampa ešte nevidel. Dodáme, že celý pobyt prežil v zdraví, veľmi sa mu medzi nami páčilo a určite nás ešte poctí svojou návštevou. Po obligatórnom zalomení palcov so šerifkou Aničkou, Majkou, Kedrom st., Kedrom mladším a ostatnými osadníkmi z osady Čierny Medveď sa začala príprava gulášiku a tiež organizovanie detských súťaží – nie na tabletoch ako to býva inde zvykom ale v tej pravej lesnej forme – Koník a Radka zorganizovali nasledovné disciplíny - rozcvičku, (3x okolo ohňa nech sa drobizg aspoň raz do týždňa rozhýbe, však áno), následne nasledovali čiastočne nenáročné disciplíny ako prenášanie vody na lyžičke na istú vzdialenosť, za dodržania zásady, že voda nesmie pokrývať lístie ale musí zostať v tekutom stave v lyžičke predtým naliatej. Druhou disciplínou bol skok vo vreciach, nasledoval hod podkovami, ktorí si vyskúšali aj starí osadní vlci a to najmä Janči z osady Biela Hviezda, preborník z minulého roka.

Pri skoku vo vreciach vo dvojiciach sa ukázal ako bojovník telou a dušou kamarát Kyro, ktorý neváhal skočiť a letieť pár metrov, no dobre - pár centimetrov nad povrchom zemským . Zdarilo sa aj to, a preto mladí trampíci pokračovali v tradičnej streľbe z pravého indiánskeho luku, pri ktorej sa všetci výdatne zabávali. A keď píšem pravého je to overená informácia, luk priniesol predsa kamarát Siux, a ako vieme príslušníci tohto kmeňa žijú v Severnej a Južnej Dakote.
Andrej Barát bol mierne zaskočený a prekvapený ako sa deti a najmä my dospelí vieme zabaviť bez výdobytkov modernej techniky, a preto dievčatá neváhali a okolo jednej sa odštartovala ďalšia disciplína a síce preťahovanie lanom – pričom sa deti rozdelili do dvoch skupín a potom im starší a skúsenejší horali pomáhali raz na jednej a raz na druhej strane - to bolo veľmi vtipné, pretože kamarát Johny-Texas sa nevedel rozhodnúť, ku ktorému tímu sa pripojiť.Kde sa pripojil, tam sa padalo vždy do lístia tesne vedľa potoka, pochopiteľne.Žiadne väčšie úrazy sme ale nezaznamenali, a tak sa detské súťaže ukončili hľadaním pirátskeho pokladu dajme tomu kapitána Kidda – namiesto zlatých nugetov,

ktoré majú Medvedi ukryté v šopingu a nechceli ich pre tento účel vyťahovať, pretože sa nevedeli nájsť kľúče od truhlice, a preto sme urýchlene zmenili predmet hľadania a deťom sme dobre skryli 40 zlatých čokoládových mincí, ktoré naša omladina vytrvalo hľadala. O čo väčšia radosť bola z ich nálezov, pretože klasické nugety sa kúsať a žužlať nedajú ale tieto čokoládové áno. Po skončení súťaží, aby nikto netrpel a nepociťoval smútok z neúspechu, že nebol v prvej desine, sme každému dieťaťu dali darček (inak nazývaný cena útechy), ktorý pre nich pripravili Radka s Koníkom a tí „the best of the best“ dostali krásne maľované placky

od Siuxa s indiánskym motívom. Takže víťazom bol mladý Matej, druhý skončil Samko a o tretie miesto sa podelili Viktor s Matušom. Všetci sa tešili a po ukončení súťaží začali behať po blízkych skalách a uväzovať víťazov k stromu s lanom, aby im z plackami z osadného fleku neutiekli.

To už ale Anička zvoláva všetkých na skvelý hovädzí gulášik, ktorý nebol orientálny ale medvedí a pochutili sme si na ňom skutočne všetci. Dobrý gulášik treba spláchnuť lahodným Perštejnom a dať ešte zopár rád kamarátovi Andrejovi, ako sa kedy trampovalo, akí sme boli skvelí a neprekonateľní, aby článok čo o nás vyjde v sobotnej Pravde, bol len a len pravdivým obrazom o modranskom trampskom združení bez zbytočných príkras a kudrliniek. Ale to už sa blížila 17sta hodina, kedy zas a znova zaznela tradičná veta: „Voláme oheň“ a Janči z osady Biela Hviezda zapálil výročný oheň (a stal sa aj pekelníkom), na ktorý sa už tešili nielen všetky deti, ktoré sa na zapálenie pýtali vytrvalo od rána, ale aj my dospelí. Predseda združenia kamarát Arťo privítal všetkých kamarátov, a šerifka Anička vyhlásila minútu ticha a po dôstojnej spomienke na kamarátov, ktorí odišli na svoj večný vander sa rozbehla voľná zábava, pričom duo v podaní kamaráta Žltka /gitarka/ a kamaráta Strapca /mandolína/ nám pripomenulo osvedčené trampské evergreeny. Osadný flek bol dlho do noci ožiarený pagodovým ohníkom, z ktorého lietali iskry a nad tým všetkým sa črtala nádherná bezoblačná obloha posiata žiariacimi hviezdami. Poslední mohykáni vydržali pri ohníku a debate tak do pol jednej ráno a my už teraz môžeme zhodnotiť celú akciu: bolo skvelo, super a kto tu nebol, môže len banovať. Tešíme sa na stretnutie o znova o rok, pretože lesná príroda nás pri každej návšteve nabíja neskutočnou energiou a núti nás neustále sa vracať do jej nádherných zákutí. Skrátka a dobre, správny tramp je doma v lese, nie v obývačke a stromy si vedia dať neviditeľné signály, že sa blížime a tešia sa nás. A tak to má koniec koncov byť.
Kamarát Arťo, predseda OZ Priatelia lesa.