prebývala a potom aj  pieseň s názvom Starodunajská ktorá pojednáva o jari, Dunaji a splavoch. Morena zhorela a jej popol sa rozplynul vo vodách Dunaja. Morena aj keď zhorela, predsa jej duch aj naďalej okupoval terasu lode nakoľko tam bola poriadna zima a pofukoval studený vetrisko. Vlani zase Morena popálila kamaráta Rasťa – proste Morena bojuje a nedá sa len tak upáliť. Tak nás duch Moreny zahnal do lodnej klubovne kde sme mohli pokračovať v náladičke. Zahral som pieseň Jarní Kurýr od Mikyho Ryvolu a v tej piesni som za Jarního Kurýra označil kamaráta Jara alias Kelmendyho z T.O.Biely Jeleň. Keď som dohral pesničku, Jarní Kurýr  Jaroslav alias Kelmendy nám zavelil „A zajtra do tričiek!“
´     Potom pokračovala náladička a ozelenel aj (patok) Party likér ktorý som priniesol. Do hudby sme prispeli gitarami, basovou gitarou a flautou. Náladička trvala do skorých ranných hodín a v noci na lodnej terase duch Moreny strašil poriadnou dunajskou zimnou kosou a vymodeloval aj ľad s cencúľmi v kýbli na splachovanie.  Ale v lodi bolo teplo, tak duch Moreny si mohol trhnúť. Ráno nastal čas postupného lúčenia o odchodu. Ďakujem kamarátom z lode Tina za zorganizovanie výbornej akcie.
     Aj keď milujem zimu, zimné vandre a okrem suchých chodníkov milujem aj zasnežené chodníky, predsa už cítim že je načase aby zimu vystriedala jar, teplo a suché chodníky.                                           Pedierko