T.O.Appaloosa a kamarát Eros
XI.Segedín párty
Schovanka-Dlhá lúka
1.-3.Marca 2013

 

 

Ďalší ročník je za nami.
Keď sa tak zamyslím, ako toto všetko vzniklo, keď Morka pred 11 rokmi navrhol, „čo keby sme si tento víkend na chalupe spravili segedín...“ Nápad sa nám zapáčil a začali sme to zhruba v tom čase, každý rok opakovať. Nikoho z nás vtedy ani len nenapadlo, akú tradíciu si získa tento "výmysel" , že raz budeme hore na lúke okrem varenia gulášu, aj zapaľovať oheň...
Tento rok sa s nami príroda trošku zahrala. Týždeň pred akciou sme sa z rôznych dôvodov stretli na prípravách len v malom počte. Keď sme videli tie kopy snehu, snáď až po nosné dierky, chvíľu sme sa začali pohrávať s myšlienkou, že to tento krát bude asi bez segedínu. Ono totiž všetko potrebné na varenie, počnúc veľkým kotlom a ingredienciami, treba poctivo vyniesť na chrbtoch, až na flek. Aj v lete je problém dostať sa sem autom, nie to
v zime.
Studnička s vodou tiež nie je za rohom, ale cca 15 minút dole kopcom. S plnými bandaskami to potom treba vyšľapať nazad hore.
Nakoniec sme to všetko zvládli a ďalší ročník prebehol tak, ako sme si to predstavovali. A to nie len vďaka nám, ale hlavne vďaka všetkým, čo prišli a aj pomohli.

V piatok večer sme sa streli väčšia skupinka ľudí s rôznych kútov Slovenska, v salaši Kľak na Fačkovskom sedle. Okrem plných batohov svojich vecí takmer každý nafasoval aj ďalší balíček s kapustou, mäsom a podobne. Cesta na flek v tom snehu nám trvala až dve hodiny, niektorí išli na snežniciach, niektorí bez. Keďže bola dobrá nálada, prerývaná viacerými tekutými prestávkami, ubehla rýchlo. Ako sme dorazili, Schovanka už bola vykúrená a panovala v nej celkom družná zábava, ktorá pretrvávala takmer do svitania. Podaktorí zostali spať v chalúpke a tí
zdatnejší sme si postavili svoje prenosné príbytky na lúke. Zamrznuté, ale príjemné sobotné ráno, doobeda padlo pár vločiek, no okolo obeda začalo ukazovať svoju silu aj predjarné slniečko. Varil sa segedín, dochystali sme pagodu, postupne prichádzali ďalší a ďalší.... a už sa lúkou ozýval   "Kamarát".

  Hneď po zahájení a riadnej guľovačke - útoku na Appaloosu,  sme odštartovali súťaže. Začali sme "Šnurovačkou" - viazanie šnúrok na topánkach v pracovných rukaviciach, ktoré si každý ešte musel dať naopak, to znamená, že malíček mal v palci rukavice a opačne. Ďalšia súťaž sa volala "Snežnicovačka"- beh vo dvojiciach na snežniciach po vytýčenej trase, niektorí
to zobrali skutočne bojovo. Súťažné poobedie sme zakončili tak, ako každý rok, vybíjanou. Hralo sa s podlhovastou loptou, s akou sa hrá americký futbal. Celou lúkou vládla skvelá atmosféra. Po súťažiach sme sa najedli čerstvo dovareného, výborného segedínu a nastal čas na klinec večera, na tú chvíľu, čo

miluje každý tramp...Šerif T.O. Appaloosa skríkol „Volám oheň!“. Zapadajúce slnko za hory, gitara, banjo, spolu s dymom stúpajúcim z rozžiarujúcej sa pagody rozospievali slová "vlajka vzhúru letí..." V tých chvíľach som bola dokonale šťastná , že to všetko opäť vyšlo, že tu nestojíme sami, ale toľko kamarátov napriek snehu prišlo a usmievajú sa. Oheň hrial a zábava bola úžasná, dokiaľ každý chcel a vládal.
     Nedeľné ráno bolo jasné, v celku teplé a príjemné. Poupratovali sme, okolo obeda naložili všetko nazad na chrbát a vybrali sa v ústrety novým dobrodružstvám, ktoré na seba s prichádzajúcou jarou určite nedajú dlho čakať.
     A na ďalšej Segedín párty AHOJ zasa o rok!                                        Kviko T.O. Appaloosa

 

foto Juraj " Sali" Chrapko +Kviko a článok poslala Kviko

© 2013 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024