AhojAhoj 2014 - Víkend 5 v 1, alebo ako to bolo ďalej..

Víkend 5 v 1, alebo ako to bolo ďalej..

      V článku venovanému Memoriálu Jendy Kordy som v závere sľúbila pokračovanie, ako to bolo ďalej s našou partiou, ktorá sa spolu so šerifom Tramp clubu Praha Tátom v sobotu 15. marca presunuli k Vltave do dedinky Třebenice.
      Už po ceste z Neumeřic okolo Prahy sme mohli sledovať krásnu krajinu popri Vltave. V roku 1918, v časoch keď už končila prvá svetová vojna, v miestach medzi dnešnou Slapskou a Štěchovickou priehradou bola táto rieka a krajina pri nej divoká, nie veľmi obývaná ale krásna, najmä časť rieky nazývaná „Svatojánské proudy“.
     Vtedy šesť mladých chlapcov začalo pravidelne chodievať do týchto končín, zo začiatku pešo z Prahy (39 km), neskôr vlakom do Davle a odtiaľ pešo na obľúbené miesto kde si založili kemp a nazvali ho „Vydří doupě“, neskôr „Tábor řvavých“ .Tak položili základ najstaršej trampskej osady. Keď prišiel do kín americký film Červené eso“ a v ňom sa spomínala indiánska osada „Ztracená naděje“, názov prvej osady v histórii československého trampingu bol na svete....

Rieka pred postavením priehrady samozrejme vyzerala inak, bola divoká, ťažko splaviteľná, či už na člnoch ale najmä na pltiach, na ktorých pltníci prevážali drevo. Práve tá nespútanosť rieky a prírody vôkol nej upútala prvých osadníkov a osada sa začala rozrastať o ďalších členov, medzi ktorými boli aj osobnosti kultúrneho a spoločenského života (viď foto) V strmých svahoch nad Vltavou sa začali stavať prvé chatky, drevené, skromné, bez vody, elektriny, kanalizácie a tak to zostalo viac menej doteraz. Samozrejme dnes už je v niektorých zavedená elektrina, a majitelia na ne prichádzajú autami. Povolenia na vjazd však majú len oni a musia autá odstaviť na miestach na vrchole skalného masívu, ktorý prudko klesá ku rieke. V strmom zalesnenom svahu, všade kde bola nejaká plošinka vhodná na stavbu, stoja malebné chatky väčšinou z guľatín, s pekne upraveným okolím.

Do takejto chatky nás v sobotu poobede priviedol šerif Ztracenky Franta, ktorý nás čakal pri ceste. Z nej sme klesali vychodeným chodníčkom, na začiatku ktorého ležalo vrece zemiakov. Táta si ho ako nič vyhodil na plece a zniesol ho nižšie, kde už čakal odstavený vozík. Zemiaky hodil do vozíka a Franta ním zručne manévroval serpentínovou cestičkou až ku chate. Takýmto spôsobom sa tu prepravujú zásoby a materiál, keďže autom sa sem nedá dostať. Vďaka tejto „neprístupnosti“ táto oblasť pôsobí dojmom, ako keby sa človek vrátil o desiatky rokov do minulosti.
Pred chatkou Hackerů nás čakala Frantova pekná a stále usmiata manželka Dana a krásny výhľad na rieku, kľukatiacu sa medzi skalnými masívmi.
Pozvali nás ďalej do maličkej, vhodným zariadením aj pre viac ľudí prispôsobenej útulnej chatky. Po drevenom rebríku sme vliezli do hornej izbičky, kde sme sa všetci šiesti zložili na noc.

Ztracenka si zpívá,
    nad kaňónem stoupá dým.
    Vlajka drahá všem, splývá s obzorem,
    táborák když dohořívá.
    Radost z našich tváří nikdo nám nemůže vzít,
    protože dokud slunce září, romantika bude žít
              Jarda Motttl, Ztracenka si zpívá

Osada Ztracená naděje r.1918

Osada Ztracená naděje r.1922

Dana nás potom zobrala asi tri km po prúde rieky na miesto kde sa nachádza osada Ztracená naděje - Ztracenka, miesto kolísky trampingu. Najprv nám ukázala pôvodnú Frantovu chatu, ktorá teraz patrí

jeho synovi a od nej sme strmým, ako ho Dana nazvala „Hočiminovým chodníkom“ klesli dolu k rieke na „osadní pláž“ pod známou „Mravenčí skálou“. Na čiernobielej fotografii spred takmer 100 rokov, ktorá je tiež na spomínanej info tabuli, je vidno, ako to na tomto mieste vtedy vyzeralo. Rieka bola nižšia, Mravenčí skála je vysoko nad ňou skrytá medzi stromami. V sprievode domácich na ňu môžeme vyliezť a tak si na jej vrchole pri toteme na tomto mieste chvíľu vychutnávame pocit

a výhľad, aký mali ztracenkári a ich kamaráti kedysi dávno. Pod skalou je drevený „Saloon“ a „sauna“ a na tomto mieste minulý rok Ztracenka oslávila 95. výročie vzniku.

Pokračujeme v prehliadke okolia osadnej chaty, prejdeme kúsok ďalej ku chate Jardy Mottla, snáď najznámejšieho osadníka a autora mnohých trampských pesničiek. Tie práve najradšej tu z terasy s teraz už presklenou verandou, odkiaľ je asi najkrajší výhľad na Vltavu vyše 60 rokov skladal.

Vraciame sa späť a stúpame do prudkého svahu, na vrchol skalnatej vyvýšeniny odkiaľ je tiež prekrásny výhľad na rieku. V svahu oproti sa od brehu až pomedzi stromy nachádzajú chatky osady Proudy. Dana nám hovorí, že je to osada, ktorá aj v súčasnosti má veľa mladých členov a veľa sa v nej aj športuje. Osadník Proudů je majstrom sveta v nohejbale. Nevieme sa vynadívať na prírodu pod nami a vôkol nás. V diaľke, asi za treťou zákrutou rieky proti prúdu, tam boli kedysi známe a krásne „Svatojánské proudy“, postavením priehrady navždy stratené.

Vraciame sa k autu a späť na chatu, muzikanti si berú nástroje a navečer sa presúvame do hospodu „U Taterů“, kde nám Dana vybavila „hranie“

.Vo dverách nás víta hospodský Tatera, a zároveň aj šerif T.O. SKOT Guby a vnútri pár štamgastov spolu s jeho bratom, dvojčaťom a spoluosadníkom Šumákom. Sú synmi Franiška Tatera, ktorý túto krčmu postavil a prevádzkoval .Tá sa začala písať niekedy v rokoch 1929, keď si cestár a povozník Václav Tater postavil dom pod lesom. Václav si privyrábal stáčaním piva do fliaš a roznášaním ho po okolí. Keď sa v okolí začali stavať chaty, zvýšil sa aj počet hostí a to hlavne trampov. Sedávali pred domom na drevených laviciach a stoloch, a keď bolo zlé počasie, všetci sa tlačili v kuchyni, z ktorej sa stal výčap. V roku 1935 pristavali lokál a tak vznikla skutočná hospoda, ktorej neskoršie začali hovoriť "Tatera bar" alebo "Interpajzl" u Taterú.... V roku 1940 si syn Václava Tatera František priviedol do domu Antóniu Krchovoú a spoločne svoju hospodu prevádzkovali. Po smrti Františka ju babička Taterová, ako ju všetci volali, viedla pevnou rukou. Neskoršie stala legendárnou a vo svojich 84 rokoch ešte stále roznášala po krčme poháre, až do roku 2004 keď sa aj ona pobrala za svojim manželom Františkom.

Krčma je taká, ako si predstavujeme pravú českú „hospodu“, plná histórie a dobrej atmosféry. Pekaringo hrá svoje obľúbené ryvolovky, trampské swingovky a s Plamienkou aj slovenské pesničky. Domáci sa pridávajú a muzikantov oceňujú potleskom, dokonca aj rundou za dobré hranie. Pridáva sa aj Franta so svojimi výbornými skladbami, z ktorých mnohé už „zľudoveli“. Nechce sa mi ani veriť, že tu sedíme, hráme a spievame s kapelníkom K.T.O., ktorým je už vyše 50 rokov. Pesničky tohto pôvodne tria, neskôr rozšíreného o ďalších výborných hudobníkov, sme s Pedrom pred tridsiatimi rokmi počúvali na platniach a magnetofónových kazetách. O histórii K.T.O. , o jej jednotlivých členoch, ako to vlastne nimi bolo pred aj po vzniku kapely, napísala výbornú knihu Dana, mám ju so sebou a neviem sa od nej odtrhnúť.

Konečne v nej vidím nafotke ako vyzerá Jiří Fallada, ktorý s K.T.O hrával, a ktorého pesnička „Vlak půlnoční“ je u nás na osade mimoriadne obľúbená.

Zábava je výborná ale mňa (ako zvyčajne) úderom desiatej večer zmáha spánok, tak si (ako zvyčajne) usteliem na lavici a dvakrát si po hodinke schrupnem.
Po polnoci sa lúčime, nástroje zostávajú u Taterů a my v dobrej nálade zbiehame skratkou okolo pamätnej tabule kde „poseděl a posvačil“ Jára Cimmerman“ k Hackerům, kde takmer hneď zaliezame do spacákov, my na povale, domáci na pričniach dole. Ráno vstávam o pol siedmej, obliekam si bežecké veci a vyrážam na „Náučný chodník Svatojánské proudy“,(vyšlo na Severke) mám z mojej takmer 15 kilometrovej trasy neuveriteľne krásne dojmy. V nedeľu ráno je všade pokoj, len vietor hučí a Vltava sa vlní...

Na chatu pribieham po pol desiatej, pridávam sa ku raňajkujúcim kamarátom a počúvam zaujímavé spomienky Frantu na časy jeho začiatkov trampovania, hrania s K.T.O. a s Waldom a Olinou, na vystúpenia K.T.O. v Nashville a inde po svete,ako aj doma.

Pobalíme sa, zastavíme sa U Taterů a s obojstranným poďakovaním sa rozlúčime. Franta s Danou nás navigujú do Prahy pod Petřín. Lúčime sa, my zostávame. S Pedrom a Plamienkou sa ideme pozrieť do múzea v letohrádku Kinských kde je výstava Trampská abeceda. Tá bola perfektnou bodkou nášho víkendu 5 v 1. Ako to na výstave vyzeralo, o tom čítaj neskôr na stránke Severky...

PS. A prečo víkend 5 v 1?Bolo to pre našu partiu zo Slovenska päť zážitkov, jeden lepší ako druhý počas jedného víkendu. Prvým bol Memoriál JK, druhým návšteva u Tátu, tretím prechádzka v okolí Ztracenky, štvrtým hranie U Taterů a piatym Trampská abeceda. V mojom prípade ide vlastne o 6 v 1, pričom šiestym bolo spoznanie vyššie spomínaného Náučného chodníka Svatojánské proudy. A pre mňa bol tento asi najkrajší....

Andy Bábovka T.O. Pohoda

foto Bábovka a Plamienka a článok poslala Bábovka

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024