Nízkotatranský prechod.

     Dobrí kamaráti sľuby plnia, ten ktorý nám dal kamarát Sépia, že po tréningu na Veľký Choč sa pôjdeme prejsť do Nízkych Tatier, splnil. Termín a fakt dobré počasie vybral na deň 7.3.2015. Je voľná sobota,  deň pred MDŽ a my spoločne Sépia, Pacho, Čutka a Stíve, cestujeme cez Banskú Bystricu, Podbrezovú,  a Bystrú dolinu na Srdiečko, kde sa pripravujeme na náš prechod. Rozhodli sme sa, že budeme šetriť naše nohy, ale nie peňaženky a tak využívame lanovku, ktorá nás cez jedno medzipristátie

veľmi rýchlo vyviezla pod Chopok. Už z diaľky sme videli snehom pokryté kopce, slnko tú nádheru ešte viac skrášlilo a tak nás o to viac hnala túžba, vhupnúť do tohto snehového kráľovstva. Malá obava, že budeme potrebovať snežnice po celej trase,  sa našťastie nepotvrdila. Stačili nám stúpacie železá  “mačky“, ktoré sú do tohto terénu ako stvorené. Preplnené lyžiarske stredisko pod Chopkom sme sa snažili rýchlo opustiť, ale až po malej občerstvovacej pauze, ktorú sme mali na Kamennej chate /k.p.k./

kapustová polievka a káva celkom dobré doplnenie energie. Naša osádka pokračuje po snehovej pláni, chceme zdolať Ďumbier,  potom na Štefánikovú chatu a na záver žľabom k Trangoške. Náš plán sa nám bez problémov podaril splniť. Sneh na väčšine trasy bol zamrznutý, nebolo ho málo, pretože tyče, ktoré vyznačovali trasu,  boli niekde až po vrch zaviate snehom. My sme po snehovej škrupine kráčali ako vodné mušky po hladine jazera. Ako sa dá určiť trasa viem, ale ako sa dá týždeň dopredu vybrať dobré počasie, to neviem. My,  ako aj ostatní návštevníci Tatier sme ho mali ukážkové. Celodenné slnečné lúče nás zohrievali a pohodu umocnilo bezveterné počasie, miestami iba slabý vánok nám pripomenul, že tu býva parádna víchrica. Po snežnej trase sme v diaľke videli náš známy Veľký Choč, naše pohľady sa zastavili aj na zamrznutej vodnej hladine Liptovskej Mary a nespočetnekrát sme sa kochali kalendárovými pohľadmi na Vysoké Tatry.

  Chata je v prevádzke,  dá sa tu doplniť energia za 2,50 euro, široko vysoko nič, iba tu  niečo čapujú, a tak s Pachom neodoláme pokušeniu.  Nám zostáva už iba záver trasy po vyhľadenom snehovom žľabe,  pomaly zostupujeme - zošmykujeme dolinou,  vedľa jaskyne Mŕtvych netopierov. Slnko sa schováva za obzor, za nami sú skryté foto-výhľady a pred nami záver trasy na Trangoške,  kde máme náš povoz. Nikomu sa nechce odísť z tejto bielej krásy, ale náš čas sa naplnil. Fotky nám oživia spomienky na túto drsnú krásu našich veľhôr,  do ktorých na trampské vandre nechodíme. Sépia, vďaka za vandervýlet do Nízkych Tatier.
                                                                                                         Stive T.O. Kanoe Dolné Vestenice