Už po šiestykrát od nešťastnej smrti kamaráta Čutoru z trnavskej T. O. Stratená stopa jeho osadníci pripravili pre svojich spoločných kamarátov spomienkové stretnutie s názvom Stopa tour. Podujatie bolo naplánované na prvú sobotu po jarnej rovnodennosti, teda v čase, kedy sa členovia už 33 rokov starej osady stretávajú na vítaní jari. Čutorov memoriál mal tradične cieľ v skalnatej rokline pod najvyšším kopcom Malých Karpát - v Čertovom žľabe. Trasy, ktoré sú zvyčajne dve, sa každoročne menia. Kratšia trasa je nemenná, vedie od bývalej škarbáckej koniarne(neskôr vinárne a dnes reštaurácie Jahoda) okolo jaskyne Driny cez lúku Vlčiareň hore do žľabu.

Dlhšia tohtoročná trasa pre náročných merala asi 15 km z vlakovej stanice Buková-zastávka. Popoludní sa obe skupinky stretli pri ohni v Čertovom žľabe, kde kedysi pod skalnou stenou stála Rafova búda - zo skál postavený bungalov, prikrytý plechom. Bungalov zmizol a na skale, o ktorú bývala opretá búda, pribudla kamenná doska s Čutorovým menom. Spoločnosť mu robí pamätná doska ďalšie kamaráta, maršála trnavských trampov Gaba.Niekoľko desiatok Čutorových kamarátov, ktorí neprišli len z Trnavy, sa na jeho obľúbenom mieste prvých vandrov stretlo aj v krásny a slnečný 21. marec. Pod obe tabule osadníci zavesili biele venčeky, zapálili kahance. Zaznela hymnická pieseň Perej, počas minúty ticha sa zaspomínalo aj na ďalších kamarátov, ktroí sú už vo vandráckom nebi a vybavili nám aj také krásne počasie.

V rámci voľnej zábavy sa zahrali Čutorove obľúbené pesnčky, a ako spieva Křesťan: "ať nám mají z čeho slzy týct" - nechýbal ani povolený tekutý doping. Všetci sa potom presunuli do miesta štartu kratšej etapy - na verandu reštaurácie Jahoda na Škarbáku. Tu už hrala Piťova kapela na aparatúru, v prestávkach po znelke "kolofónium" si zahučali bez mikrofónov pri stoloch ostatní hráči a speváci. Zábava, akú by si iste želal zažiť aj Čutora alebo Gabo, sa pretiahla hlboko donoci, niektorým až do bieleho rána.