Č
L
Á
N
O
K

Trampská Veľká noc.


Slnečnú  nedeľu nechceme zostať doma, zahlásili vibramy a vyplazili na mňa veľkonočný jazyk. Nebojte sa,  zoberiem vás vyvetrať, veď príroda sa už prebúdza, aj v kalendári má na to povolenie. Trampi, už pred týždňom, na Jozefa, vítali jar. Aj my sme  boli pozrieť trnavských kamarátov v Sklenej Hute, kde pripravili vydarené stretnutie. Trampský vanderrok sa oficiálne už začal, aj keď mnohí kamaráti nemajú  vôbec žiadnu  prestávku.  Predpolievaci nedeľný čas, sme aj my s Čutkou využili a strávili ho v našej prírode, ktorá už dáva o sebe vedieť. Trasu nemusíme doma moc plánovať, najbližšie je na severnú stranu, na okraj Strážovských vrchov. Tam smerovali naše kroky na známe miesta trampov.

 

 

Z Dolných Vesteníc kráčame po svažnici na Kňažinové lúky a potom po značke na Uhrovský hrad. Na okraji pasienkov a v lese už prúdi život, kvitne Poniklec veľkokvetý, prvosienky, fialky a videli sme  kvitnúť aj Lykovec voňavý. V hore sa ozýva spev vtákov, pre nich je to najdôležitejšia časť roka, spevom sa hlásia  k aktívnemu životu. Aj keď nad osemsto metrov pofukoval chladnejší vzduch, nám to nevadilo, počas vychádzky sme stretli veľa turistov, najviac ich bolo na rušnom Uhrovskom hrade, tu každého vítal v dobovom oblečení  kastelán. Vanderkruh uzatvárame cez Čerešňovú dolinu, smer Stredná dolina a podvečer návrat domov. Pozdravujeme kamarátov na veľkonočných vandroch, je to už tradícia, veľakrát sme aj my boli v teréne, keď po celom dni šliapania si človek postaví v lese stan, alebo bivák  a pripraví drevo na oheň, potom si uvarí  teplú  polievku a vychutnáva si príjemný večer s kamarátmi pri svetle z ohňa a trampskom „parféme“ - dyme. Verím, že ste zažili iba prijemné  chvíle kamaráti,  ako my na potulkách našou prírodou, do ktorej už neodmysliteľne patria aj trampi.                                  
                                          Ahoj Stive T.O. Kanoe Dolné Vestenice.

Uhrovecký hrad: Hrad bol postavený v polovici 13. storočia v nedostupnom teréne Nitrických vrchov. Neskororománska pevnosť onedlho prešla do rúk Matúša Čáka, po ktorom ho vlastnili napríklad Žigmund Luxemburský, Stibor zo Stiboríc alebo rod Zayovcov. Po odsťahovaní majiteľov do pohodlnejších kaštieľov význam hradu upadal a ten začal chátrať.                            zdroj internet


  foto a článok poslal Stive

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)
 


© 2016 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024