Prechod pohorím Tribeč  3. Jesenná nostalgia.

 

     Jeseň ako dobrá vývojka vyvolá v nás rôzne nálady,  aj pocity a čarodejka príroda ich občas schová za oponu hmly. Výsledná novembrová  fotka  potom lahodí oku zlato-hnedou farbou,  vtedy má človek chuť ísť ju hľadať. Do tejto krásy nás kamarát Sépia  pozval už po tretíkrát, teraz na    potulky Tribečom. Jesenná nostalgia je v každom  z nás a to je aj názov  vandru,  na ktorom sa nostalgii medze nekladú. Ak by aj dáke boli,  vietor by  ich rozfúkal  a roztrúsil  po

 

 

celom okolí. Bolo to na nedávnom nočnom prechode na Kňažinových lúkach, kde sme dostali pozvánku  na jesenný vander v dňoch 8.-9. 11.2014. Je tá správna sobota , ráno čas-nečas,  vonku prší nostalgický dážď. Vyťukáva na strechu domu kvapkovú morzeovku, či  nechceš radšej zostať doma v suchu. Pripravený batoh zaštrngal prackou o ešus, že nie,   veď pršiplášť to istí a ostatné sa uvidí. Je čas odchodu,  kamarát Pacho prichádza na aute podľa dohovoru,  berie mňa a Čutku . Po trase do Topoľčian nastupuje Láďo a neskoršie kamarát Pitkin. Autocieľ  je
daný v Topoľčanoch,  na autobusovej zastávke sa stretávame s  Brezovanmi s Pérom a Ankou, pricestovali
spoločne s Pompe a Slnkom. Slnko kamarát je s nami, ale jeho menovec na oblohe je skrytý za mrakmi.
Autobusom už spoločne aj so Sépiom sa vezieme do Klátovej Novej Vsi. Dažďový mráčik, ktorý nás sprevádzal cestou nepostrehol, že sme vystúpili z autobusu a tak pokračoval s ním bez nás. Dvere autobusu za nami zatvorili
ruch civilizácie a my sme sa mohli ladiť na nostalgický prechod. Malú obednú  energeticko- kapustnicovú  pauzu
sme mali na vynovenom  Kostríne ,za ktorú ďakujeme organizátorovi.

 

Pohorie Tribeča  trocha poznáme, no  vždy sa sem radi vrátime. Desať odhodlaných trampov šľape po spevnenej poľnej ceste do blízkeho lesa.

Po chvíľke prichádzame k miestu Cibajka,  pozeráme sa na veľký komín a bohužiaľ na zanedbanú historickú vápenku.  Po malej prestávke pokračujeme vedľa  kamennej pivnice pod Javorovým vrchom,  až na samotný Javorový vrch.

 

      Sme radi, že dážď nás už nenašiel, iba kúzelná hmla a opar sa predvádzali,  keď pomaly odkrývali pohorie a postupne sa  prelievali do dolín.  Spoločne vytvorili  biele mliečne údolia, ktoré oddelili od vrcholkov hôr. V neskorú jeseň sa skoro stmieva,  vieme to aj my. Náš plán je dostať sa k vode, ktorá má byť pri lesníckej chate,  kde je blízko pamätník americkým letcom. Tu vo februári 1945 havarovalo vojenské lietadlo po zásahu Boeing B -17 G. Vrstevnice na mape nás prestali poslúchať,  netrafili sme na tú  správnu dolinu. Ale za pomoci Pachového kompasu a GPS šľapeme do kopca správnym smerom. S  humorom hovoríme , že sme na nočnom prechod. Už za poriadnej tmy prichádzame do nášho dnešného cieľa. V nočnom táborisku však  vodu nenachádzame, zato je tu ohnisko, ktoré využívame. Zapaľujeme polosuché konáriky,  najprv ide dym  a potom plamienok z ohňa, ktorý osvetľuje okolie,  aj naše známe tváre. Každý si pripravuje svoj flek na spanie niekto stan, niekto celtu a niekto pod ihličím a širákom. Pri teple ohníka je čas na večeru, ale aj  na spomienky na zážitky a príhody. Kamarát Slnko  je  s nami na vandri,  neskoršie večer
 vychádza aj mesiac, máme ich oboch na dohľad,  to sa vždy nepodarí. Ohník v kruhu kameňov sa rozhorel,  tie ho strážia a on osvetľuje a zahrieva blízke okolie.  Pri ohníku je vždy čas na dobrý nápoj s čajom, alebo  bez čaju,  vždy chutí.

Po čase si slovo pri ohni  berie organizátor Sépia,  oficiálne nás  víta,  ďakuje, že sme prijali jeho pozvanie a potom odovzdáva každému camrátko. S  nocou postupne prichádza únava,  väčšina z nás si chce vystrieť nohy v teplom spacáku.  Večer nepociťujeme chlad,  severák  zostal zatiaľ niekde v Nórsku. Naša trampská osádka prespala v prírodnej spálni v pohode až do rána. Na teplej pahrebe sa ľahšie  zakladá nový ohník,  

odmena prichádza  v podobe teplej voňavej káve, chutí vždy rovnako dobre. Nastal čas pokračovať jesennou svažnicou po koberci z lístia. Pomaly kráčame pod vrch Kostolec  Starý háj . Zastavujeme sa na krátku návštevu a dobíjame energiu pri starej sekvoji.  Od poslednej našej  návštevy,  čo sme tu boli, je už za plotom, ale

nemáme problém sa k nej dostať. Naša trasa pokračuje vedľa fleku T.O. Čierny orol, tu na zrube sú na pobyte domáci osadníci. Obojstranne  sme sa potešili  stretnutiu.  Ďakujem za privítanie a pohostenie kamaráti. Po obednej  prestávke pokračujeme smer Solčany,  tam bude končiť naše krátke nostalgické putovanie.

Iba v listnatej hore si môže človek na jeseň vychutnať čaro jesene, ktorá miestami zaveje listami chodník,  ale aj vodnú hladinu, na ktorej to vyzerá  ako plávajúci farebný koberec, ktorý je pozlátený slnečnými lúčmi . Na lúke,  po ktorej kráčame,  to vyzerá ako na jesennú jar, niekde kvitnú zvončeky niekde lesné jahody. Je nedeľa,  pekný slnečný deň,  stretávame aj domácich, ktorí sa idú prejsť do pestrofarebného  lesa. Náš čas  lesného pobytu rýchlo uplynul,  nič nám nechýbalo,  aj keď miestami bolo blato, ale s tým sme počítali, že sa nám na lesnom chodníku nebude prášiť pod nohami . Naše pekné spomienky určite nezapadnú  prachom,  
ani lístím. Ďakujem Ti oslávenec Sépia,  za jesennú nostalgiu, aj keď bez bieleho koňa . Pekne sme sa vyvetrali,  aj huspenina bola dobra a chladná, chutila,  ale my sme sa zahriali teplým slovom pri ohníku,  aj po ceste,  ale hlavne zdravým pohybom.

S nostalgickým pozdravom ahoj Stive T.O. Kanoe
foto TS.Pitkin a Stive, článok poslal Stive TO.Kanoe
 

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)

© 2014 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024