Jesenná nostalgia 6.-8.11.2015

V hlavách jesenný sentiment a na pražcoch štreka do Topoľčian. Tu využívame milú pohostinnosť hlavného stanu Sepiovcov, zoznamujeme sa s manželkou Ivanou a synátorom Matúšom. Nestačili sme ani ohriať letisko a už cvrká mobilizátor do skorého rána. Aby sme po raňajkách stihli cestou naložiť Stiveho a Čutku (TO Kanoe) v

 

Dolných Vesteniciach. Zakotvujeme v obci Vrícko, ktorá vznikla v 14. storočí a patrila jezuitom. Sem dorážajú aj ďalší účastníci 4. Jesennej nostalgie - kopaničiari Pompe, Ypi a Dalo. Túlačka organizovaná TS Sepiom nás tentoraz zaviedla na juhozápadný cíp Národného parku Malá Fatra. Po odparkovaní pri cintoríne sa nám otvára výhľad na sfarbené lesy kopcov Partizán, Skalky a Kýčera nad Kláštorskou dolinou. Celú obec máme ako na dlani v slnku, ktoré nám nádejne vychádza. Lesnou cestou stúpame popod kopec Holice na Cestu hrdinov SNP. Tá nás cez lúky, prameniská, popod Vraniu skalu vedie do Fačkovského sedla (802 m).

kam to vlastne ideme...

Tvorí prirodzenú hranicu medzi Malou Fatrou a Strážovskými vrchmi a má charakter turistického a lyžiarskeho strediska. Začína síce drobná, ale hustá pršanica, a tak zapadáme do Salaša Kľak - štýlovej drevenicovitej reštauračky. Posilňujeme sa várou, dopĺňame tekutiny a v rozhovoroch ju prečkávame. Popoludní zdvíhame kotvy a ťaháme na kamenný útes Kľaku. Vnárame sa rozblateným chodníkom do sychry. Tá opanovala celú okolitosť a znemožnila nám výhľad zo sedla hôľnatého Reváňa. Akýsi výletníci sa tu pred nami pri ohníku zohrievali a opustili ho napospas ďalšiemu horeniu. Rozčertení nezodpovednosťou využívame jeho teplo na krátke medzipristátie, aby sme po jeho udusení a rozhrabaní opalkov šliapali po skalinách do zhusťujúcej sa temravy.

Do cieľa prvej etapy - útulne - priterigávame po dobrodružnej pátračke za pomoci GPS navigácie, keďže hmlovinu, doplnenú popŕchaním, naše čelovky sťažka prerážali. V rozkúrenej búde sa zvítavame s partiou šiestich lufťákov a čunderlákom Fifom. Keďže spodok obsadili skôr, spacie systémy rozhodíme v podkroví a zliezame k nim dole na sušenie, dlabačku a spoločnú veselicu. Džungoši vyniesli na hory aj gitaru, z ktorej hneď spravili kolovačku a vanderground dunel do noci, popretkávaný vtipáriom a zážitkami z potuliek rodnou hrudou i Rumunskom. Chvíľa, keď sťahovavé vtáky sa stretnú na nocľažisku, aby sa na druhý deň opäť rozleteli každý svojím smerom. A tak sa i stalo. Pátrači boli na raňajky ponúknutí vege kapustnicou a vytešení, že nie sú tu - na rozdiel od potlachov - s touto stravovacou metódou sami. Plamienka tu dokonca stretla súčasných doktorandov z jej Alma Mater a vo veselom tóne pospomínali na rázovitých profesorov, ktorí ich učili.

Pompe (TO Hranostaj) na rozlúčku udrie zopár novemberových piesní, ktoré počúvame už od leta, a vyrážame na Kľak. Na začiatku vrcholových brál, na malej plošinke niekdajšej Boššányho útulne, vyťahuje Sepia šarkana, aby ho prevetral. Po krátkom plachtení sa oslobodzuje a letí, aby žil druhým, voľným životom, zachytený na strome. Napriek nulovej viditeľnosti a nevľúdnemu počasiu míňame hordy turistov pripomínajúce národné výstupy na slovenské končiare. Chodník sa ovinie okolo skalnej galérie a vynáša nás na vrcholovú poľanu pod ozrutný dvojkríž (1351 m)Odrazu už nie je kam stúpať. Vietor sa celou silou oprie do našich spotených tvárí. Až sa zháčime stojac nad pažerákom ozrutnej priepasti na

druhej strane vrchu. V hĺbke pod našimi nohami sa vynie tušená línia horstiev, pretože nás stále omýva všeobjímajúca hmla. A tak nám aspoň Plamienka po vrcholovom fote ukáže hrebeň Lúčanskej Malej Fatry až k vzdialeným chrbtom Martinských holí. Schádzame nadol ťažko, klzko, šmykľavo, brodiac sa lístím, z Národnej prírodnej rezervácie Kľak k Národnej prírodnej pamiatke Kľacký vodopád.

 
Vyhlásená bola v roku 1992 na ochranu 30 m vysokého vodopádu, ktorý je dokladom vývoja reliéfu Lúčanskej Fatry a erozívnej činnosti vody. Putovanie ukončujeme návratom cez horný koniec obce Vrícko. Prechádzame popri zrubových trojpriestorových domoch z 19. storočia, často podmurovaných, so šindľovou strechou a doskovým štítom, do napájadla. Vytúlaní, tešiac sa na ďalšie spoločné vandrovky, sa rozchádzame. Sepia nás zváža cez prístav Stivovcov do Topoľčian a po olovrante s výborným kuglufom a čajom dobiehame na rýchlik do Údolia smogu. V jeho preplnených útrobách nostalgicky spomíname na skvelú trampovačku a prezeráme si fotky.     
                                                                                 Peter Sancho Košický TD Pátrači


foto TD Pátrači  a Stive a článok poslal Sancho
 


(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)



© 2015 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024