No pot 17.11.2015

NO POT - Novemberové Obšmietanie Príjemná Oddychová Túra
No pot bola výzva Lodenice Gidra, aby sme oslávili Deň boja za slobodu a demokraciu potulkou jesennou prírodou. Prijalo nás ju vyše 35 lufťákov, ktorí sa presunuli pozerajúc, ako celá zem vstáva, do Budmeríc. História Budmeríc (176

 

m) má viac ako700 rokov. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1296, vtedy pod názvom Pumurich bola súčasťou hradného panstva Červeného Kameňa. Medzi Budmericami a Malými Karpatmi sa na rozsiahlom náplavovom kuželi .

Gidry rozprestiera les Lindava, ktorý hradnému panstvu slúžil ako poľovný revír. Týmto severozápadným smerom sa pohýna naša karavána. Topoľovou alejou prichádzame ku kaštieľu. Dal ho postaviť v rokoch 1888-1889 Ján Pálffy ako Poľovnícky kaštieľ v eklektickom štýle. Prelínajú sa v ňom prvky rozličných slohov - antické, gotické, renesančné i barokové. Má členitý tvar s vežičkami i vikiermi a inšpiráciou mu boli romantické francúzske stavby. Dlhé roky bol Domom slovenských spisovateľov.
V anglickom parku sa spolu zvítavame a za vykúkajúceho slnka po šuštiacom lístí pokračujeme okolo kaplnky Panny Márie Lurdskej. Jej stavbu tiež inicioval gróf Pálffy. Prichádzame do centrálnej časti Lindavského lesa. Prírodná rezervácia Lindava s 5. stupňom ochrany bola vyhlásená v roku 1984 na ochranu lesných spoločenstiev a je tiež územím európskeho významu (NATURA 2000). Ide o teplomilné dubovo-cerovo-hrabové lesy, ktoré majú veľký význam ako zdroj prirodzeného genofondu.

Vyjdúc z lesa stúpame pomimo spustnutých vinohradov cez skalnaté partie na kótu 361. Opadané lístie nám umožňuje popri žuvaní lepeňákov zapíjaných termočajom a kaficou výhľad na hrad Červený Kameň. Prvá nepochybná zmienka o ňom pochádza z roku 1296. Vtedy hrad, postavený na červených skalách, kúpil Matúš Čák. V 16. stor. ho prestavali na mohutnú pevnosť s fortifikačným systémom patriacim k vrcholom vtedajšej vojensko-obrannej stratégie.

Červený Kameň patrí v súčasnosti medzi naše najzachovalejšie hrady. Nachádza sa v ňom múzeum s historickým nábytkom, obrazáreň i kabinet zbraní a je celoročne otvorený. Po oddychu, nasýtení a najapončíkovaní schádzame do osady Píla. Narážame na časť nového náučného chodníka, ktorý nás vedie okolo cintorína a popri ruinách hámra i mlyna. Dostávame sa na rázcestie a opäť sa ponárame do Lindavského lesa, aby sme sa okružne vrátili na lodeničiarsku základňu ku rybníčku Hájiček. Rybníky dal postaviť v 16. stor. rod Pálffyovcov, ktorí boli aj poslední majitelia hradu Červený Kameň. Slnko nám pomaly zapadá za horizont a s Hrdzavým zostupujeme k Alúviu (riečnym nánosom) Gidry. Toto chránené územie je súčasťou geomorfologického celku Podunajská pahorkatina a za prírodnú rezerváciu bolo vyhlásené v roku 1993. Ide v nej o ochranu zachovalého komplexu močiarnych biotopov, tvoreného zvyškom jelšového lesa a dvoma jazierkami s priľahlými močiarno - vŕbovými porastmi. Platí v nej 5. stupeň ochrany.

Už za šera zakotvujeme pri búde Lodenice Gidra, kde ukončujeme putovanie pripraveným občerstvením. Temnota sa prehlbuje a nadchádza čas ahojkania,

palcovania a poďakovania za veľmi príjemnú vyvetračku. Odnášame si do Údolia smogu nielen zážitok z vandrovky, fotografie na pamäťových kartách, ale i skvelý pocit kamarátstva a za plátenku bedlí. Možno posledných v tomto roku.
                                                                                   Peter Sancho Košický TD Pátrači


foto TD Pátrači  + Hrdzavý a článok poslal Peter Sancho Košický TD Pátrači

(Texty sú zverejňované tak, ako boli zaslané autormi a neprešli jazykovou úpravou.)


© 2015 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024