domy až k lesu kde sme pokračovali po lesnom chodníku v lese so žltým lístim do ktorého svietilo októbrové slnko. Krátku zastávku sme mali na mieste nazývanom Vlčí Kút kde sme si nabrali vodu a trochu sa pohojdali na hojdačke Odtiaľ sme sa dali na asfaltku až sme prišli do areálu Zubrej zvernice. Po zakúpení lístka sme si tam pri pokladni zložili veci a išli sme po náučnom chodníku okolo výbehov pre zubry. V jednom z výbehov sa pásla črieda zubrov a keď nás zbadala išli bližšie k ohrade. Tak sme si ich fotili a obzerali krásnu jesennú slnkom presvietenú prírodu a v nej čriedu zubrov. Náučným chodníkom sme si obehli areál kde boli zaujímavé náučné tabule a odtiaľ sa dali popozerať aj pekné výhľady.

Vrátili sme sa k pokladni, bol čas obeda tak sme si dali nejaké občerstvenie, zobrali veci a pokračovali sme hore do kopcov nad zubriou zvernicou. Tam sme sa napojili na asfaltku ktorá išla postupne hore do kopcov smerom k vrchu Rakyta a spojila sa s asfaltkou idúcou z Čerešňovej Doliny. Po ceste sme pozorovali rôznorodo sfarbenú jesennú prírodu všetkými možnými farbami. Po pravej strane sme uvideli lúku poriadne porozrývanú od diviakov a na nej jazierko – vodnú nádržku urobenú na potoku. Tak sme obzerali a fotili si prírodu pri jazierku. Kúsok v lese sme zbadali aj búdu s verandou ktorá je urobená z vínneho dreveného suda. Odtiaľ sme pokračovali asfaltkou hore až sme prišli na ďalšiu lúku v Sedle pod Rakytou kde sme pozorovali ďalšie jazierko a okolitú rôznorodo pestro sfarbenú prírodu.

Odtiaľ sme sa vybrali po zelenej značke v smere na Javorový Vrch. Pokračovali sme peknou jesennou rôznorodo sfarbenou prírodou a na jednom mieste boli pekné výhľady na široko ďaleko aj keď kalené oparom. Išli sme ešte kúsok lesom až sme prišli k útulni Javorinka na

vlaku ktorý nás odviezol až do Bratislavy ale pozorovanie  peknej jesennej prírody ako aj Tríbeču, Fraštácka a Malých Karpát pokračovalo aj z vlaku a potom len vystúpiť na hlavnej stanici v Bratislave kde vo vstupnej vestibule čakal dal ľudí a my očmudení od ohňa v trampskom sme sa trochu popredierali labyrintom čakajúcich ľudí a všimli sme si že časť ľudí sa na nás dívala ako na zvláštny zjav a potom už domov a zostali nám len spomienky. Ďakujem osade Čierny Orol za zorganizovanie výbornej akcie a kamarátovi Fikovi za dobrú spoločnosť počas vandru.                                                            Pedierko