svahu Dúbravskej  Hlavice kde je výhľad aj na Veľkú Lúku, Technické Sklo a Záhorie. Výhľady boli pestrofarebné od jesennej prírody. Od bývalého altánku sme zbehli dolu k záhradkám a prišli sme na 

ale že my môžeme odbočiť vľavo aj pred kruhovým objazdom a ukázal som ako sa dá ísť od kruhového objazdu rôznymi cestičkami, naozaj diviaky vybudovali pekný kruhový objazd. Po chvíľke sme prišli na Psie Krátery. Po založení ohňa som povedal históriu Psích Kráterov a pripomenuli sme si pamiatku zosnulého kamaráta Žabu sherifa osady Arizona ktorá tam má domovské miesto a zahrali sme mu jeho obľúbené pesničky „U třilouží“ a „Naschledanou rodné údolí“ a na záver sme mu zavolali hromadne „AHOJ“. Psie Krátery okrem ohňa rozžiaril aj náhrobný svietnik so zapálenou sviečkou. Nakoľko mám na Psie Krátery domovské právo a po porade s osadníkmi zo Psích Kráterov (tie osady prakticky nefungujú) som sa rozhodol udeliť domovské práva ďalším kamarátom s ktorými sa budeme starať o flek Psie Krátery a udržiavať tam trampský život. Domovské právo som udelil kamarátom: Jerrymu mandolínkarovi z Dúbravky ktorý tam už niekoľko rokov s nami chodieva a kamaráti sa s osadníkmi z osady Mohawkovia ktorá tam kedysi chodievala, kamarátovi T.S.Fikovi ktorý tam tiež s nami za posledné roky chodieva a pomáha mi aj na Trampskom jesennom dúbravskom výšľape a osade Divý Kaktus z Dúbravky ktorej čestným členom s domovským právom na ich búde bol aj zosnulý kamarát Žaba a po požiari kaktusáckeho zrubu a útlmu kaktusáckej partie sa Žaba presunul na Psie Krátery kde založil osadu Arizona.

Psie Krátery sú teda aj pokračovaním trampského života zo starého dúbravského kaktusáckeho fleku ktorý sa presunul na Psie Krátery. Po oficialitách nastala voľná zábava pri ohni, opekačke, občerstvení, gitare, fúkacej

harmonike a  trampských pesničkách ktorá trvala až do tmy kde tmu Psích Kráterov osvetľovala žiara večerného ohňa s atmosférou trampských pesničiek. Asi medzi piatou až šiestou večer nás ostala len hŕstka a tak sme sa pobrali hornou cestou ponad Biele Skaly, cez asfaltku až do Bowling Baru. Cestou nás sprevádzalo mrholenie kde boli aj čiastočky ľadu alebo snehu akoby išla zima. V Bowling bare sme si dali občerstvenie a postupne sa porozchádzali domov.
Ďakujem všetkým zúčastneným kamarátom za gratulácie novoprijatým členom, účasť a výbornú atmosféru ktorú vytvárali a snáď sa niekedy podarí vybaviť aj bezveterné slnečné počasie aj keď v novembri je to ťažšie ale aj veterno a sychravo dotvára atmosféru a čaro jesene. Pedierko