Ako každý rok na jeseň, aj tento rok som spolu s mojou osadou Divý Kaktus a kamarátmi zo Psích kráterov zorganizoval tradičný Trampský jesenný dúbravský výšľap. Tohtoročný šľapák bol tematicky zameraný nasledovne: 100. výročie československého trampingu, 90. výročie vzniku trampingu na Slovensku, na počesť 10. Celosvetového potlachu, ktorý sa práve konal v USA v Texase na osade Fort Adamson a 30. výročie ako som prvýkrát prišiel ako 10 ročný chalan medzi trampov do lesa nad Dúbravkou. Preto trasou a tematikou tohtoročného výšľapu boli najmä trampské fleky v lesoch na dúbravskej strane – súčasné ako aj minulé – miesta kde boli kedysi trampské fleky (tých bolo neporovnateľne viac). Stretli sme sa v sobotu ráno medzi 9:00 až 10:00 v Bowling bare pri futbalovom ihrisku v starej Dúbravke.

Okolo 10:15 sme sa zišli vonku a tam po privítaní som začal rozprávať príbeh, ako mi raz pri dverách zazvonili moji kamaráti, mali v ruke sekeru a pracovné náradie. Povedali mi, aby som išiel s nimi do lesa stavať chajdu. O trampingu a chajdách som vtedy nič nevedel, tak som bol prekvapený.

Nechcelo sa mi tomu veriť, ale zo zvedavosti a plný adrenalínu, som išiel s nimi lesom a bol som zvedavý, ako to bude pokračovať. Tu som sa stopol a povedal som kamarátom na tohtoročnom výšľape, že im to budem postupne rozprávať na miestach v dúbravských lesoch, nech aj oni majú trochu zvedavého adrenalínu, že ako to vtedy pokračovalo. Išli sme hore okolo zvieracieho cintorína a vrcholu Dúbravskej hlavice a odtiaľ po ceste, ktorou som kráčal vtedy s tými kamarátmi, až sme cez les prišli na prvé stanovište - bývalý flek trampskej osady Čierny bizón. Tu som začal rozprávať, že najprv sme sa vtedy zastavili na tomto fleku, kde bola krásna zrubová búda podobná kolibe. Tí kamaráti mi vtedy povedali, že takú búdu chcú mať a chceli sme ju stavať kúsok od fleku Čierneho bizóna (samozrejme sme to vtedy nezrealizovali). Porozprával som krátko o tej búde a fleku Čierneho bizóna. Kúsok pod týmto flekom som ukázal aj čiastočne zasypaný vchod do murovanej podzemnej vojenskej kaverny, ktorých je v dúbravských lesoch niekoľko. Odtiaľ sme pokračovali strmšie dole do lesov pod časť Lamenicu, kde bolo ďalšie stanovište – bývalý flek (kde bola kedysi aj búda) trampskej osady Hrmiace stádo. Na šľapáku bol aj ich osadník René a porozprával nám v krátkosti o ich búde a zážitkoch na nej.

Z Hrmiaceho stáda sme išli hore kopcom až sme prišli na bývalý trampský flek s názvom Katakomby. Po fleku ostala jama. Na tento flek som začal chodiť v septembri 1989. Istý čas som tam dlhšie nechodieval a iní to udržiavali. Potom som tam ale chodieval s kamarátmi až do roku 2007. Veľmi krátko som tam istý čas mal aj ja vlastnú búdu aj keď väčšinou tam bol len prístrešok.

Neboli sme osada, boli sme skôr neformálna partia. Porozprával som aj o tom fleku a niektorých zážitkoch. Odtiaľ sme sa presunuli na ďalší bývalý flek s názvom Špajská, kde najprv stála búda podobná špajze, ktorú tam v 80. rokoch postavila trampská osada Vydra a preto sa ten názov fleku. Po nich tam ďalšiu búdu postavila trampská osada Ohio v roku 1990. Na tom fleku dodnes ostalo ohnisko s miestami na sedenie. Viac som vedel ale porozprávať o osadnej búde a osade Ohio, ktorú si pamätám a poznám sa aj s ich osadníkmi. V rámci výkladu ma doplnil aj René z Hrmiaceho stáda. Odtiaľ sme pokračovali popod jeden strmý svah, kde bolo vidno zvyšky plošiny. Na nej si tiež v 80. rokoch jedna partia budovala trampský flek, ale neboli ako osada. Odtiaľ sme prišli na bývalý flek ďalšej trampskej osady Onkiloni. Na tom mieste nebola búda, len pekný flek s veľkým ohniskom, ale aj to je žiaľ minulosť. Porozprával som ako tam kedysi osadníci chodievali aj so svojimi detskými ratolesťami, približovali im tramping a teraz majú už dospelé deti a aj vnúčatá. Odtiaľ sme išli na flek s názvom Zajo. Tento flek mala kedysi trampská osada Netopier a chovali tam v ohrade zajaca, ktorý im utiekol. Podľa toho ten flek pomenovali Zajo. Na tom fleku mali kedysi najprv prístrešok a potom pekný zrub a krátky čas aj búdu na strome. Keď som ešte s otcom ako malé dieťa chodieval v polovici 80. rokoch okolo počas prechádzok po lese, pamätám si búdu na strome a ten prístrešok. Vtedy som si myslel, že to asi nejaké deti tam majú bunker, lebo som tramping nepoznal. Po zrube ostala len jama. Porozprával som o tomto fleku. Vyšli sme pár metrov vyššie a tam na strome ostala nepretržite od roku 1990 zavesená hojdačka. Pamätám si, ako ju tam niekedy na prelome marca a apríla kamaráti uviazali. Stále je funkčná a aj lano je v dobrom zachovanom stave. Tak sme sa chvíľku aj pohojdali. Odtiaľ sme prišli na bývalý flek našej terajšej trampskej osady Divý kaktus.

V rokoch 1988 až 1995 tu stála naša osadná búda (ešte som nebol osadník, ale pravidelne som tam chodieval). Porozprával som o tejto búde, aj ako ju nejaký neprajník v roku 1995 podpálil, aj keď bola zakreslená vo vojenskej mape a nesmela sa likvidovať. Kúsok nižšie som aj ukázal časť lesa, ktorú pred 30 rokmi začali sadiť moji terajší osadníci (ako satisfakciu vtedajším štátnym lesom za búdu). Kedysi to boli malé stromčeky v lesnej škôlke a teraz dospelé, vysoké stromy - slušný les. Odtiaľ sme prišli až na trampský flek Biele skaly – dúbravské potlachovisko a flek trampských osád Eldorádo Dúbravka a Michigan. Tento trampský flek v lesnom lome stále funguje minimálne nepretržite od prelomu 60. a 70. rokov až dodnes. Trampský život tu začiatkom 50. rokov 20. storočia udržiavala krátko aj trampská osada Slza. Porozprával som aj o totemoch, ktoré sú tam a medzi nimi aj totemy z česko-slovenských a slovensko-českých potlachov, lebo trampi z týchto osád boli spoluorganizátori týchto akcii. Odtiaľ sme išli na náš súčasný trampský flek Psie krátery. Na fleku nás čakal sherif našej osady Divý kaktus Kovi a Piži s dcérou. Pre hostí výšľapu už čakal teplý čaj, párky a varené víno. Narýchlo sme urobili malú pagódku, aby sme mali aspoň malý symbolický chvíľkový ohník. Chceli sme pri ňom najmä pozdraviť krátkym videovstupom kamarátov do USA a nechceli sme to robiť pri kuchynskom ohni. Tak sme narýchlo poskladali miniatúrnu pagódku a v mene osady som zavolal oheň, ktorý zapálil Piži a po Vlajke a minútke ticha som krátkym príhovorom pripomenul výročia ako aj 10. Celosvetový potlach v USA. Potom sme všetci išli bližšie k sebe a za osadu Divý kaktus ako aj za kamarátov Tramp clubu Bratislava sme všetci spoločne poslali do Ameriky na potlach na Fort Adamsone video pozdrav. Ten sme cez smartfón poslali kamarátke Stani (ktorá bola na tom potlachu) na facebook, aby odovzdala pozdrav kamarátom. Nasledovala potom voľná zábava až do tmy.

Zahrali sme si rôzne pesničky a aj tie, ktoré zložili trampi čo emigrovali pred rokom 1989 na západ, a ktoré sú obľúbené v západnom svete medzi trampmi napr. Do Kordiller, Hvězdy nad Britskou Kolumbii, Jen ptáci leťte, Rocky Mountain high, Pospíchej. Nechýbali ani Letokruhy, ktorú pre účastníkov celosvetového potlachu zložil Wabi Ryvola.

Okolo 17:00 sme odtiaľ odišli hornou cestou, potom cez bývalú vojenskú asfaltku, hotel na Lamenici až naspäť do Bowlingu kde sme prišli okolo 18:00. Teraz po 30. rokoch, odkedy mi na jeseň 1988 zazvonili kamaráti pri dverách a povedali mi, nech idem stavať chajdu, si uvedomujem aká brána sa mi vtedy otvorila do krásneho sveta trampingu. Vlastnú chajdu som mal len raz a to veľmi dávno a veľmi krátko (aj keď som na iných chajdách strávil aj viac času a bol som tam vítaný). Ale za to som v prostredí trampingu zažil množstvo krásnych zážitkov a spoznal množstvo kamarátov, pesničiek a trampskej krásnej histórie. Či už to boli vandre v rôznych krajoch, potlachy, splavy a iné zaujímavé trampské aktivity. Vlastnú chajdu ani nepotrebujem, stačí mi náš flek s ohniskom, aký máme na Psích krátroch. A hlavne sa teším z tej pestrosti aktivít, kamarátov a atmosféry ktorú zažívam v trampingu. A aj kvôli udalosti z pred 30. rokov sa koná tento Trampský jesenný dúbravský výšľap. Pedierko T.O.Divý Kaktus