jesenného lesa a po chvíľke sme prišli pod Dúbravskú hlavicu k miestu posledného odpočinku 4 - nohých miláčikov. Kto chcel mohol si pozrieť aj náučnú tabuľu o okolitej prírode. Ďalšie stanovište bolo na Lamenici kde boli pekné výhľady a kde som kamarátom porozprával o Devínskych Karpatoch a ukázal tvar kopca Devínska Kobyla a vysvetlil že Kobyla je to preto lebo ten kopec má tvar sediaceho koňa. Z Lamenice sme išli lesom postupne do svahov Devínskej Kobyly až sme prišli k prvej studničke pri asfaltke (známej ako Vojenská) a prečerpávacej stanici. Tam bol zvalený mohutný strom po víchrici čo sa pár dní pred tým prehnala Bratislavou. Pri studničke som porozprával a pospomínal ako kamaráti ktorí tu mali kedysi v okolí trampské fleky a chajdy sem chodievali na vodu a ako tu bola kedysi príležitosť stretnúť viac trampov čo chodievali zo svojich flekov na vodu. Porozprával som aj o raketovej základni čo bola kedysi na vrchole Kobyly a o prístupovej asfaltke do bývalého vojenského objektu ktorá má prezývku „Vojenská“ a tiež som porozprával aj o prečerpávacích staniciach ktoré boli pri Vojenskej vybudované aby pomáhali prečerpávať vodu ktorá išla potrubím do bývalého vojenského objektu na vrchole Devínskej Kobyly. Chvíľku sme išli po Vojenskej a odtiaľ na lesnú cestu až sme strmým chodníkom prišli na potlachovisko trampských osád z Dúbravky Biele skaly. Tu som porozprával niečo z trampskej histórie a o totemoch ktoré sú tam umiestnené. Na tomto potlachovisku sa nachádzajú aj totemy z 2 Medzinárodných potlachov z roku 2010 z Lozorna a z roku 2016 zo Závodu ktorých spoluorganizátormi boli aj kamaráti ktorí majú svoje domovské trampské miesto Biele skaly. Z Bielych skál sme pokračovali krásnou jesennou slnkom prežiarenou prírodou aj miestami s peknými výhľadmi na Dúbravku a Dúbravskú hlavicu spodnou štrkovou cestou popod Biele skaly severným smerom až sme prišli na náš flek Psie skaly kde nás privítali kamaráti Kovi a Piži.