|
21.Nočný prechod cez pohorie Vtáčnik
Pitkin, Buťka, Láďo, Gitka, Sivko, Pacho a Táňa |
|
|
Pohorie Vtáčnik cez uplynulý víkend bolo cieľom asi 50 trampov z celého Slovenska, ktorí prijali pozvanie od Závlčancov, organizátorov 21. ročníka nočného prechodu. Večerné spojky nás čakali nad obcou Kamenec pod Vtáčnikom, v chate pod Končitou, kde sme aj v nedeľu skončili, ale v piatok pri dobrej nálade za zvukov gitár, bendža a kontrabasu sa postupne stretli. Ako je už dávno pravidlom, na rozhraní piatka a soboty, čiže o polnoci, sa vydá dlhý pochod trampov do terénu. Šliapať v noci, to má vždy neopakovateľnú atmosféru, ísť do neznáma so známymi kamarátmi. Prvý zostatok noci sme prespali na fleku pod Hrádkom, tu v blízkosti bol dávno za čias konských povozov lom. Dnes je to známe lezecké miesto pre horolezcov, kde niektorí odvážlivci trénujú na 100 metrových previsoch a skalách. Po príchode na flek, prví kamaráti zapálili oheň, ktorý osvetlil peknú kulisu v prírode, aj trampov, ktorí postupne prichádzali. Po kľukatom chodníku blikajú svetielka z „čeloviek“, z diaľky počuť tlmené hlasy, praskanie konárikov. Je nočný prechod, potvrdzuje to hlas kuvika, ktorý sa nám ozýva a hlási, že aj on je tu doma. Vytrvalejšia časť trampov zostáva pri ohni skoro do rána, doma by človek v takomto čase už dávno spal. Tu |
na vandri, je to o inom, máme si stále čo povedať, zahrať si na gitare, alebo iba vnímať trampskú atmosféru pri ohni. Aj jesenné počasie nám prialo, dážď nás po trase nezastihol a ranné hmly patria k mesiacu október. Na vandri človek vníma iba svetlo a tmu, hodinami bežného času sa neriadime, veď sme šli spať v sobotu ráno a v sobotu stávame a asi znova pôjdeme v sobotu spať. Je neskoré ráno, sústreďujeme sa k malému ohníku, kamarát Pitkin víta trampov na 21. nočnom prechode a Sivko rozdáva camrátka, jeho umelecké dielka, ktoré vypálil na brezový podklad, tie nám budú pripomínať jesenný nočný prechod. Postupne opúšťame starý flek a presúvame sa Bystričianskou dolinou, vedľa potôčika lesom ďalej, na zemi je už napadané lístie. Pohorie Vtáčnik je porastené prevažne bukovými stromami, im to nevadí, stoja na mieste, my šliapeme do kopca. Cieľ dennej trasy je pod Buchlovom, na Zadnej lúke 930 m n.m., tu si rozkladáme svoje príbytky. Všetci sme očakávali, že si zahráme „čamprlu“, ale nehrali sme, terén a zarastená lúka nespĺňala podmienky hry a tak porota neodporučila hrať. Zostalo nám viac času na prechádzky, väčšina sa rozhodla, vystúpiť na neďaleký Buchlov 940 m n.m. Z veľkého brala bol pekný pohľad na blízke doliny, kde sa opar plazil údoliami a oddeľoval pohorie Vtáčnika, Kláštornú skalu a Žarnov bielou hmlou. Pri zostupe sme videli, že je čas hríbov, bedle sa samé ponúkali, keď vyrastú vysoko nad zem. Kamarátka Janka nás presvedčila, že rastú aj dubáky, priniesla pekný úlovok. Trampi si vždy vyplnia čas po svojom, večer malou zábavou pri ohni, spevom hraním na gitare. Tú, ktorú priniesol D´Ady, pripomínala kus histórie, pamätníčka, v ktorej sú ukryté spomienky a tisícky piesní. Kamaráti, víkend sme prežili v horách v našej prírode, ktorá sa prezlieka do pestrofarebna, po čase jej šat odveje vietor a lístie ako poštár rozpošle po okolí so spomienkami na pekné chvíle. Už sa blíži čas bielej periny, čas praskajúceho dreva v krbe, vtedy si určite spomenieme na vydarený nočný prechod, za ktorý ďakujeme kamarátom zo Závlčia. Steve. |
|
|
foto a
článok
poslal
Steve |
|
|
|
|
© 2012 Vytvoril Frenky
- TO.Yukon
Windows Internet Explorer
Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024
|
|
|
|