Prežili sme Poľanu.
Alebo...
Ako sa dá sknedľovatieť
20.ročník zatvárania Šupákovho chodníka

  

         Tak ako si Ugo uzurpuje nadvládu nad „chodníkom“ tak som si aj Ja dovolil privlastniť si právo prvého bilancovania 20.-teho zatvárania Šupákovho chodníka. Veď kto iný ako „JA“ prvý z posledných príchodzích na Majerovú. Posledný a teda ukončujúci !!! Teda právoplatne samo uznaný bilancovač.
Tak poďme na to .
ÚČASŤ : od 17 do 20 ľudkov typu kamarát. Veru ťažko to bolo porátať. Furt sme boli akosi roztrúsený či roztratený, ako mak medzi zubami.
17.-ti sme sa stretli vo vlaku Zvolen – Podbrezová/ Chvatimech v piatok večer. To bolo asi jediné miesto kde sa dalo rátať. Nielen s úrazom pri plastikovej bitve ale aj s nasra... sprievodcom. Tak sme sa mechrili v nadšení stretnutia , až sa mi podarilo omylom prirátať aj dvoch Rómov čo boli kedysi Cigáni a to vtedy keď nás deložovali z vlaku do autobusu pod zámienkou výluky na trati. Ďalšia možnosť overenia množstva účastníkov zatvárania chodníka som osobne prepásol svojou márnivosťou byť „PRVÝ“ na lanovke na chatu Bernardín. Tak poznáte to. Strach , že sa pokazí a vidina šlapania do kopca kopcovitého ma odtrhla od cvérenky ktorú som nechal napospas Ugovi a hor sa ....tam , vpred Jediný kto to prešľapol je omeškaný Kožuch.Česť jeho

. vytrvalosti.Chata Bernardín mi tiež neuľahčila rátanie účastníkov tohto , zatiaľ „zájazdu“. Jedni pri ohni , druhý pri pive , tretí vytvárali mnohopočetné skupinky debatujúcich po celom okolí chaty ochutnávajúcich zásoby svetríkov. Nechcem sa tu akože chváliť ale náš recepis , vodácky orieškový likér , bol

 silno trendy a zmizol zo scény ako prvý. Sobota ráno : blízkosť latríny a silná fotogenickosť výhľadov od chaty mi opäť nedovolila právoplatné rátanie. Reku porátame sa keď vyrazíme.. Ovečky z košiara vôkol sa pasúce nám boli predlohou. Napriek   pomalosti rána sme až neskutočne o 09:00 vyrazili. Tak sme sa náhodne podelili do skupín A , B a C a vyrazili smer Príslopy.( čo bol pôvodný cieľ ) Večerné predpovede náročnosti trate predpovedali , že niekde okolo chaty pod Hrbom, čo bola polka cesty, sa roztrúsime v priamo úmernej dokonalosti náročnosti terénu to celé deleno kondička. Prehrali by sme všetci tipujúci. Roztrúsený sme boli už 15
min. po odchode a to dokonca v niekoľko kilometrovom rozostupe. Áčkarov sme potom stretli až v cieli nášho putovania. Béčka sme náhodou pristihli pri posedení pri pive na chate pod Hrbom. Tam sme sa dohodli na zmene trasy pre jej prehnanú náročnosť... ( poprosím nerýpať do toho !!! ).. Teda aby sme

 neodbočili z témy bilancovania účasti : Účasť bola hojná a dostačujúca.TRASA : Po našom piatkovom zlaňovkovaní na chatu Bernardín nás sobota ráno privítala stúpaním po žltej na Košiare. O tom , že Smoligovci majú hneď následný kopec Smolovú som pre upotené oči ani nepočul ba ani nechyroval.
Ale bol tam.. Pri vystúpaní na Žliabky sme pod vplyvom nadmorskej výšky radšej zmenili žltú za modrú , ktorá nás doviedla k žltému moku na chate pod Hrbom. Pokochali sme sa výhľadom na Ľubietovský Vepora tešili sa z výhľadu z neho. ( Veď ako si inak vysvetliť tie zasnené pohľady a „ACH JAJ“ čo sa nesmelo i nahlas dralo spomedzi slaných pier )
Hrb sme zdolali po červenej bez väčšej ujmy. Len Bessie zasiahla jedna ostrá osa , a ranhojiča čo jej prišiel na pomoc potom zákerne jedna slepá osa...
Ale pre tie výhľady a dokonca aj s trochou slnka to veru stálo. Po ďalšej z nespočetných páuz sme vrtko zoskočili z Vepora a pri Hajnom grúni sa naposledy spoločne odfotili vo svetle zapadajúceho slnka. Veď jeden nikdy nevie kto sa stratí. V sedle Jasenová sme naštartovali lampáše všetkých typov aby sme  kamarátovi Šupákovi posvietili na

cestu-necestu , ktorou nás intuitívne viedol na horný salaš na Majerovej. Tam som uvítal prednosti mojej dávnejšie stratenej kondičky. Kamaráti zo skupín A a B už zozkúrili oheň ba i drevo nachystali.. No krása...Pardón A+B , no je to už tak...Máme vás radi.
Sobotná noc pokračovala teda v družnej debate a pretekaní sa medzi všetkými skupinami , kto videl po ceste viac medveďov.Opäť vyhral Šelma a skupina A. Videli iba jedného , no ten bol tak obrovský , že keď ho Šelma zahodil

naspäť do hory , tak vytvoril medzi stromami širokánsky priesek hodný 5.-tich lesníckych družstiev pilčíkov s nabitými motorovými pílami , nebojac sa ich použiť..!!! Taký je

veru hrdina náš Šelma !!!  Ako sa noc uberala po polnoci k ránu , tak sme sa i mi poberali už v neurčených skupinkách ba i po jednotlivcoch spať. A ako sa zaťahovali zipsy na spacákoch tak sa spolu s nimi zaťahovala obloha schovávajúc hviezhy pod perinou mrakov sľubujúcich búrku. Tá sa spustila asi o 00:30 a jeseň na Poľane sa pochválila nádhernou búrkou s bleskami osvetľu-júcimi okolitú jesennú krásu čo by v tme tak nevynikla. Nedeľa ráno : Tak vyfarbenú jeseň po nočnom daždi ktorý preveril nepremokavosť igelitov i batohov ste kto tam nebol nezažili.... Proste nádhera !!! Nádhera ktorú nám kruto zrána prerušil kamarát Šerpa oznamujúc odchod. Tak sme sa „my“ záujemcovia o zneužitie Šerpovho

Albánskeho tigra typu škoda pobrali ledabolo zbalený a bez kávy v jeho stopách ktoré lemovala rosa, posledné kvapky dažďa a lemované ranným slnkom i poslednými trhancami hmly do Hrochoťskej doliny  Pár kamarátov verných pôvodnému plánu sa nedalo odradiť lákaním Očovskej krčmy a prešľapali cez osadu Kyslinky a došli až do pôvodného cieľa zatvárania Šupákovho chodníka na Príslopy. Tam sa rozlúčili s Poľanou a zostupujúc do Ivín skoro aj s autobusom. No ako už v Podpoľaní chodí ...citujem Šupáka :Tu je všetko možné : koniec citátu. Tak tých chýbajúcich 10 minút niekde zohnali.
ZÁVER : Ahoj Poľana , mať naša. Hádam na jar opäť. Ale poprosím týmto o klasiku cez Bugárko. Že ďakujem.

P.S.
To sknedľovanie... Jeden nemenovaný kamarát vyhlásil na margo mojích protestov o umieraní ohľadom trasy : Kto nespí na Príslopoch je varená knedľa. Teda skupina A sú varené knedle. Skupina B sú varené knedle i skupina C sú varené knedľe.      To je dobre.

Zľava : Ivan , Šupák , Ugo , Mima , Dumo , Bessie , Iggy. Fotil Otep.

foto Kviko(T.O.Appaloosa) a Iggi a Otep, článok poslal Iggy

© 2013 Vytvoril Frenky - TO.Yukon

Windows Internet Explorer

Optimalizácia pre rozlíšenie 1280 x 1024