V zahmlenom ráne sa vynárajú postavy upísané diaľke krvou i potom a čerta sa starajú, čo bude potom. Nádlaby, kafice, pakovanie kredencov a hor´ sa vpred na Baske. Stúpame Slatinským krasom po náučnom chodníku. Územie je vodohospodársky, krajinársky a prírodne veľmi zaujímavé a hodnotné a je názorným príkladom spolupôsobenia človeka a prírody na krajinu. Po ľavej strane sa nám otvára najrozsiahlejšia krasová plošina - Veľké lúky. Pôvodne tu bola osada, v ktorej ľudia trvalo žili do roku 1985. Pripomínajú nám to i borievky, rastúce na území, v minulosti spásavanom. Jesenné hmly nám dotvárajú kolorit predsiene zimy, do ktorej vchádzame popod duby cerové, buky i borovice. Veď už i kukuričné pole porodilo šúpolienky. Vnárame sa do Prírodnej rezervácie Žrebíky. Bola vyhlásená v roku 1993 na ochranu územia s bralnatým reliéfom, tvoreným vápencami a dolomitmi bebravskej série, s výskytom povrchových a podzemných krasových útvarov a vzácnych druhov rastlín a živočíchov. Vychutnávam si fotolov na pavučiny a prichádzam na Baske (955 m.n.m.), kde sa svorka zo 30 trampášov zatáborila. Sýti, osviežení a udomácnení sa rozdeľujeme na 2 skupiny hrať čambrlu a začíname ľúty boj.

Tak pozvoľna nadišiel večer, poschádzali sme sa pri ohni, ktorý všade rovnako horí, pretože má kľúčik od tuláckych sŕdc. Radosť zo stretnutia pečatí účastnícke camrátko. Nuž, a potom spustil Bocho & his melody boys vanderground music, Láďo si zapálil fajku a bolo nám i v tom mrholení náramne fajn. S prehlbujúcou sa nocou hmla ustúpila, zažiarili hviezdy, dedinky v údolí blikali atómovou energiou a pomaly sme sa vytrácali do svojho spacákového mikrosveta. Ráno nás uvítalo zubaté slnko. Fúkal studený fuker, tak sme si vyhrnuli goliere na bundách a pobalili tábor. Nikdy nevkročíš dvakrát na ten istý chodník. I keď sme sa teda rovnakou cestou vracali, teraz bola obohatená ďalekými výhľadmi a príroda nám ukázala svoju farebnú tvár. Všetko, čo v hmle a tme ukrývala. Najmä pohľad z Bukovinskej skaly, kde zo skupiny vápencových skál sa otvára nádherné kukadlo do Slatinskej brázdy, za ktorou sa vypína zalesnený masív Kňažieho stola.

Tak sme zišli dole a skončili opäť v korheľni v Krásnej Vsi, rozradostení z krásnej jesennej vandrovačky so Závlčancami, Trnavákmi, Brezovanmi, Ratnovčanmi, Topoľčancami... Ešte posledné piesne a rozhovory

a dohovory o ďalších plánoch i prezretie parádnej a inšpirujúcej fotoknihy Stiveho (TO Kanoe) z vandru po Rumunsku a svorka sa rozchádza do svojich brlohov. Niekoľkonásobné prestupy verejnou dopravou nám tentoraz uľahčil Benjamín (TO Veční vlci) s jeho československými vlčiakmi, keď nás vzali autom do Trnavy na stanicu, a to už sme boli od panelária, čoby kameňom dohodil.

A tak sme teda mierou vrchovatou naplnili čutory úchvatnými premenami divukrásnej prírody a kamarátstva, ktoré ani dlhším odlúčením nestráca na svojej srdečnosti.
                                Peter Sancho Košický TD Pátrači